KÁBUL. Popravy, svojvoľné perzekúcie, neustály strach. Po 19 rokoch od amerického vojenského zásahu, ktorý zvrhol vládu hnutia Taliban, sa mnohí Afganci obávajú návratu týchto povstalcov k moci, napísala agentúra AFP.
Členovia Talibanu vedú od polovice septembra mierové rokovania s afganskou vládou v katarskej metropole Dauha.
Verejné popravy a žiadne práva pre ženy
Katájún Ahmadíová si spomína, ako za vlády tohto hnutia ležali na uliciach "odrezané ruky a prsty". Tak Taliban trestal podľa radikálneho výkladu práva šaría menšie zločiny.
Dievča, ktoré má 26 rokov, si tiež spomína, ako Taliban nechal "strhnúť nechty na nohách" jej susedovi kvôli spolupráci s komunistickou vládou v 80. rokoch. Alebo tiež na to, ako jej matka nariadila, aby schovala v pivnici bábiku, keď im členovia Talibanu prehľadávali dom. Za ich vlády bolo totiž zakázané mať doma veci s ľudskou podobou.
"Nemyslím si, že sa zmenili," hovorí Ahmadiová, ktorá pracuje na veľvyslanectve a označuje obdobie vlády Talibanu v rokoch 1996 až 2001 za "zlý sen". "Mám obavy o svoju budúcnosť a o budúcnosť mojej dcéry," dodáva.
Spojené štáty začali 7. októbra 2001 letecké útoky proti hnutiu Taliban, ktoré obvinili z toho, že poskytuje útočisko teroristickej organizácii Al-Kájda. Tá spáchala atentáty z 11. septembra 2001.
Vojenský útok viedol k porážke tohto hnutia v Afganistane a jeho bojovníci utiekli, bez toho aby sa proti medzinárodnej koalícii snažili bojovať. Nikdy ale neprestali na medzinárodnú koalíciu útočiť, čo viedlo americkú administratívu na čele s prezidentom Donaldom Trumpom k podpisu dohody. V nej USA sľubujú stiahnutie zahraničných síl z Afganistanu výmenou za neurčité záväzky Talibanu.
Taliban vedie v Katare zložité rokovania s afganskou vládou. Povstalci, ktorí teraz kontrolujú približne polovicu krajiny, majú pri rozhovoroch navrch.
Obyvatelia Afganistanu sa obávajú, že sa vráti doba, kedy ženy podozrivé z nevery boli popravované a dievčatá nemohli chodiť do školy. Práva a slobody žien boli obnovené po roku 2001, a to hlavne vo väčších mestách.
"Všetok pokrok, ktorý sme za posledných 19 rokov urobili, za vlády Talibanu nebol," hovorí 35-ročný bádateľ Farzad Farnúd, ktorý pracuje v afganskom ústave strategických štúdií a je manželom Katájún Ahmadiovej.
Jeho otec strávil počas vlády Talibanu päť rokov vo väzení. Farzad Farnúd videl, ako sa členovia Talibanu "s bičom a palicami v rukách" zmocnili hlavného mesta provincie Džauzdžán, odkiaľ pochádza.
Pamätá si tiež na verejné popravy, na ktorých bola povinná účasť. Spomína si tiež ako bojovníci Talibanu sfarbili do čierna tváre detí pristihnutých pri hraní kariet. To bolo vtedy zakázané. "Členovia Talibanu sa nikdy nezmenia," vrtí hlavou.
"Nemáme problém s tým, aby sa dievčatá či pracujúce ženy vzdelávali, musí ale nosiť hidžáb," hovorí bývalý člen povstaleckého hnutia Zijá Rahmán, ktorý štyri roky bojoval proti zahraničným vojakom a afganskej armáde.
Vojna v Afganistane
Dodáva, že povstalci si želajú, aby bol "nastolený islamský systém". Opakuje tiež argument, že aj súčasná afganská ústava dáva prednosť islamu.
Vojna v Afganistane stála Spojené štáty cez bilión amerických dolárov a zahynulo v nej približne 2400 amerických vojakov. Na bojisku ale americké víťazstvo nikdy nebolo na dosah.
Povstalci vo svojom vyhlásení označili americkú vojenskú operáciu z roku 2001 za "brutálnu inváziu". Podľa nich USA vtedy "arogantne" odmietli ich výzvu nájsť diplomatické riešenie.

"Amerika a jej spojenci by sa vyhli potupe, vojnovým zločinom a významným stratám na majetku i životoch," dodal Taliban vo vyhlásení s tým, že teraz chce "inkluzívnu, nezávislú, suverénnu a islamskú" vládu nad Afganistanom.
Lenže rokovania medzi hnutím Taliban a afganskou vládou stále nenašli zhodu nad žiadnou konkrétnou témou a mohli by sa ťahať roky. Podľa 38-ročného zamestnanca bezpečnostnej agentúry Džávida Rahmáního odchod americkej armády z krajiny povedie k tomu, že sa Taliban vráti k moci.
"Nejedná sa o mierové rozhovory, ale o dohodu, ako odovzdať vládu Talibanu," tvrdí.