JEREVAN. Azerbajdžanské sily sa v priebehu štvrtka po viac ako mesiaci intenzívnych bojov priblížili ku kľúčovému mestu Náhorného Karabachu - Šuši.
Udialo sa tak v čase, keď sa najvyšší diplomati Arménska a Azerbajdžanu v súvislosti s bojmi o tento odštiepenecký región pripravujú na ďalšie rokovania o mierovom urovnaní konfliktu.
Výzva na odvrátenie útoku
Líder separatistov Náhorného Karabachu Araik Arutjunjan uviedol, že azerbajdžanské jednotky postúpili do vzdialenosti 5 km od strategicky umiestneného mesta Šuši.
Vyzval obyvateľov, aby zmobilizovali všetky svoje zdroje na odvrátenie útoku. "Ten, kto ovláda Šuši, ovláda Náhorný Karabach," uviedol Arutjunjan vo videonahrávke z mestskej katedrály, ktorú tento mesiac vážne poškodilo azerbajdžanské ostreľovanie.
Šuši sa nachádza asi 5 kilometrov južne od regionálneho hlavného mesta Náhorného Karabachu Stepanakert. "Musíme si to uvedomiť, podieľať sa na obrane Šuši a zvrátiť situáciu," dodal Arutjunjan.
Rozdielne štatistiky o obetiach
Najnovšia séria konfliktov medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach sa začala v nedeľu 27. septembra.
Podľa predstaviteľov Náhorného Karabachu bolo dosiaľ pri najnovších zrážkach zabitých 1166 vojakov a 39 civilistov z tohto regiónu.
Azerbajdžanské úrady svoje vojenské straty nezverejnili, tvrdia však, že pri bojoch zahynulo najmenej 90 civilistov a 392 ich bolo zranených.
Ruský prezident Vladimir Putin však minulý týždeň uviedol, že podľa moskovských informácií sa počet obetí bojov blížil k číslu päťtisíc, čo je výrazne viac, ako uvádzajú obe strany.
Rusko v slepej uličke
Územie obývajú etnickí Arméni a Azerbajdžan stratil kontrolu nad oblasťou vo vojne začiatkom 90. rokov. Táto enkláva však zostáva medzinárodne uznávaná ako súčasť Azerbajdžanu. Obe strany majú vysokú vojenskú prítomnosť pri demilitarizovanej zóne, ktorá región oddeľuje od zvyšku Azerbajdžanu.
Turecko v tejto oblasti výrazne podporuje Azerbajdžan, keďže s Arménskom má historicky zlé vzťahy. Arménsko má zas v konflikte podporu Ruska.
Spomenuté Rusko má v Arménsku vojenskú základňu a bezpečnostnú dohodu s Jerevanom o ochrane svojho spojenca. Moskva sa však trochu dostala do "slepej uličky", keďže sa snaží udržiavať dobré vzťahy s Azerbajdžanom a chce sa vyhnúť konfliktom s Tureckom.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev opakovane kritizoval Minskú skupinu, ktorú v roku 1992 založila Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) s cieľom povzbudiť mierové riešenie konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom o Náhorný Karabach.
Poznamenal, že počas troch desaťročí nedosiahla žiadne výsledky, a trval na tom, že Azerbajdžan má právo na násilné získanie svojho územia, keďže medzinárodná mediácia zlyhala.
Putin na tieto slová odvetil, že vyjednávanie o urovnaní desaťročia trvajúceho konfliktu je mimoriadne náročné.
Viac územia Azerbajdžanu za záruku stability
Pred nateraz poslednou eskaláciou nepriateľských akcií prišlo Rusko s mierovým plánom, podľa ktorého by Azerbajdžan získal späť kontrolu nad niekoľkými regiónmi mimo Náhorného Karabachu, ktoré arménske sily dobyli počas vojny.
Na oplátku by Náhorný Karabach dostal bezpečnostné záruky a nečelil viac tlaku Azerbajdžanu a Turecka. Arménsko však s týmto plánom zatiaľ nesúhlasilo.
Samotní obyvatelia Náhorného Karabachu, zdá sa, nedôverujú medzinárodnému mierovému úsiliu. "Ani Francúzsko, ani Rusko nič nerobia. Ostávame sami," uviedol Vovik Zacharjan, 72-ročný obyvateľ ostreľovaného mesta Šuši. "Budeme bojovať až do konca. Musíme sa snažiť, ako vieme," dodal.
