Európa zaznamenala od začiatku pandémie vyše desať miliónov nakazených

Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →

LONDÝN. Riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu Hans Kluge vo štvrtok oznámil, že európsky región 54 štátov znovu dosiahol nový týždenný rekord v potvrdených prípadoch nákazy koronavírusom - minulý týždeň bolo potvrdených vyše 1,5 milióna prípadov a od začiatku pandémie vyše desať miliónov.

Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Znova ohniskom pandémie

Na stretnutí s európskymi ministrami zdravotníctva regionálny riaditeľ WHO pre Európu povedal, že "hospitalizácií pribudlo na úrovne, aké Európa nezažila od jari" a úmrtia stúpli za minulý týždeň o vyše 30 percent.

"Európa je znova ohniskom pandémie," uviedol belgický lekár Kluge. "Riskujem, že vyzniem ako panikár, ale musím vyjadriť naše veľmi vážne obavy," dodal.

Testovací systém nedokáže držať krok do šírením nákazy a "pozitívnosť pri testoch dosahuje nové maximá", pričom väčšina európskych krajín prekračuje päť percent a v mnohých prípadoch je šírenie už nekontrolovateľné, doplnil Kluge.

WHO zaraďuje do regiónu Európy okrem zvyčajných európskych krajín aj Rusko a niektoré stredoázijské štáty ako Tadžikistan, Uzbekistan, Kazachstan a Turkménsko.

Po tom, čo Francúzsko a Nemecko schválili nové obmedzenia v nádeji na zvrátenie vývoja, označil Kluge celoštátne lockdowny (zatvorenia štátov) za "úplne poslednú možnosť", lebo spôsobujú značné škody na ekonomikách a duševnom zdraví ľudí a zapríčiňujú nárast domáceho násilia.

Zavedenie lockdownu

Kluge vysvetlil, že lockdowny by mali poskytnúť krajinám šancu "spamätať sa a prispôsobiť sa" situácii, takže teoreticky by mohli posilniť svoje zdravotnícke systémy a programy sledovania kontaktov, ktoré by rýchlo našli a vyriešili nové zhluky prípadov.

Avšak mnohé krajiny po celej Európe ako napríklad Británia tak neurobili.

Spojené kráľovstvo tento rok zaviedlo celoštátny lockdown, ale systém stopovania kontaktov stále nie je schopný dosledovať značné percento kontaktov nakazených jednotlivcov. Mnoho kontaktov zároveň odmietlo ísť do karantény, pripomenul Kluge.

Takisto vyzval politikov, aby sa pri riešení nákazy dali viesť vedeckými údajmi. Britská vláda išla proti odporúčaniam svojich vedeckých poradcov, aby v septembri zaviedla celoštátny lockdown, a namiesto toho uplatnila stratégiu lokálnych obmedzení, ktoré však majú zatiaľ iba malý vplyv na zastavenie šírenia koronavírusu.

Britskí vedci vo štvrtok odhadli, že každý deň pribudne približne 96 000 nových infekcií a že epidémia sa každých deväť dní zhorší dvojnásobne.

Predstavitelia vo Francúzsku skrátili povinnú karanténu zo 14 dní na sedem, pretože podľa nich väčšina ľudí ju aj tak nedodržiava, hoci na takú zmenu nariadenia neexistuje žiaden vedecký základ.

Kluge ďalej povedal, že ak sa krajiny rozhodnú zaviesť nové lockdowny, školy by z toho mali byť vyňaté.

"Sme si istí, že deti a dospievajúca mládež nie sú hlavnými prenášačmi ochorenia COVID-19," upozornil Kluge.

Rúška zachraňujú životy

Informoval, že podľa údajov Inštitútu pre meranie a vyhodnocovanie zdravia pri Univerzite vo Washingtone môže 95-percentné dodržiavanie nosenia rúšok zachrániť po celej Európe do 1. februára vyše 265 000 životov.

Upozornil okrem toho, že najväčšiu starosť by v tomto bode mali mať štáty o svojich zdravotníkov.

"Kým v marci boli kriticky obmedzujúcimi faktormi práve jednotky intenzívnej starostlivosti, pľúcne ventilátory a osobné ochranné pomôcky, dnes spôsobuje najväčšie obavy jediná záležitosť: zdravotníci," uviedol Kluge.

Varoval, že lekári, zdravotné sestry a iní zdravotnícky personál prichádzajú do štádia "vyhorenia".