BERLÍN, KAISERSLAUTERN. Znovuzvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA by podľa všetkého viedlo k ďalšiemu zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi Washingtonom a Berlínom.
V rozhovore pre TASR o nemecko-amerických vzťahov to krátko pred prezidentskými voľbami v Spojených štátoch povedal Florian Böller, profesor politických vied, ktorý pôsobí na Technickej univerzite v meste Kaiserslautern.
Nespoľahlivý Trump
Trumpova administratíva sa v mene motta "America First" (Amerika na prvom mieste) riadi nacionalistickou a unilaterálnou stratégiou, približuje Böller, ktorý sa zameriava predovšetkým na zahraničnú politiku Spojených štátov a transatlantické vzťahy.
Ako fungujú americké voľby a prečo sa toľko hovorí o hlasoch poštou? (otázky a odpovede) Čítajte Prejavuje sa to v jednostrannom vypovedaní zmlúv, konaní krajiny na vlastnú päsť či vystúpením z medzinárodných organizácií.
Ako príklad analytik uvádza oznámenie Spojených štátov z júla, že vystupujú zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) - a to práve uprostred celosvetovej pandémie COVID-19. Tento krok nadobudne účinnosť 6. júla 2021.
"Takéto chápanie medzinárodnej politiky nie je len zjavným porušením zahraničnopolitických tradícií USA po konci druhej svetovej vojny, ale je aj v rozpore so základnou orientáciou zahraničnej a bezpečnostnej politiky Nemecka, ktorá je pevne ukotvená v Európe a v rámci transatlantického spoločenstva zdieľajúceho rovnaké hodnoty," varuje Böller.
Hlavné konflikty v bilaterálnych vzťahoch medzi Nemeckom a USA je možné opísať pojmom "nespoľahlivosť", opisuje riaditeľ Atlantickej akadémie Porýnie-Falcko David Sirakov.
Kliknite sem, ak sa vám graf nezobrazuje správne.
Odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody či avizované vystúpenie z WHO sú znakom, že na prísľuby Washingtonu sa už nie je možné spoľahnúť tak ako v minulosti.
Nezhody v NATO
Stredobodom konfliktov medzi USA a Nemeckom sú podľa Sirakova spory okolo NATO a jeho financovania.
Washington je už dlhodobo frustrovaný z toho, že niektoré krajiny nedodržiavajú záväzok prijatý na summite Severoatlantickej aliancie vo Walese v roku 2014, z ktorého vyplýva, že členské štáty majú dve percentá svojho HDP vynakladať na obranu, pripomína nemecký analytik. Avšak to, že Trump túto kritiku spája s hrozbou vystúpenia Spojených štátov z NATO, ukazuje, ako veľmi tento konflikt eskaloval, upozorňuje aj Böller.
Ďalej zdôrazňuje, že Trump vníma Nemecko a EÚ ako súpera, a dokonca ako protivníka, nie ako partnera. To by však podľa neho neplatilo pre administratívu prezidenta Joea Bidena a viceprezidentky Kamaly Harrisovej. Bidenova administratíva by podľa neho znamenala 180-stupňový obrat oproti tej súčasnej, čo sa týka skutočného úsilia vyriešiť konflikty a sledovať spoločné záujmy.
Trumpovo tvrdenie, že Nemecko platí do NATO málo, je však podľa Siraka nesprávne - "ide totiž o finančné prostriedky na vlastnú obranu, a nie o príspevky do rozpočtu NATO".
Spojené štáty v júli oznámili, že stiahnu z Nemecka takmer 12-tisíc svojich vojakov. Trump tento krok zdôvodnil podľa neho nedostatočnými výdavkami Nemecka na obranu. Ako uviedla politologička Sudha Davidová-Wilpová z Nemeckého Marshallovho fondu Spojených štátov amerických (GMF), Nemecko sa o stiahnutí amerických vojakov navyše dozvedelo až z médií z článku zverejneného v denníku The Wall Street Journal - predstavitelia nemeckej politiky o tom podľa jej slov neboli vôbec vopred informovaní.
Politologička ďalej vysvetľuje, že hoci majú Nemecko a USA spoločný systém hodnôt založený na demokratických zásadách, ich pohľad sa rozchádza v oblasti držby zbraní, klimatickej politiky či v otázkach vzťahov s Ruskom a Čínou.
Na druhej strane pripomína Davidová-Wilpová významnú úlohu, ktorú Spojené štáty zohrali pri procese zjednotenia Nemecka, zatiaľ čo mnohé európske krajiny sa k tomu stavali skôr váhavo. Historické väzby oboch krajín siahajú až do 17. storočia, keď do Ameriky prichádzali vo viacerých emigračných vlnách obyvatelia Nemecka, uvádza Sirakov s tým, že vzájomné vzťahy sa ešte viac zintenzívnili od konca druhej svetovej vojny.
Oslovení analytici sa zhodujú v tom, že zmena k lepšiemu v prípade Bidenovho víťazstva by nastala s určitosťou prinajmenšom v tóne komunikácie či v atmosférickej rovine, a to napriek tomu, že mnohé sporné body by zostali otvorené naďalej.
Sirakov navyše upozorňuje na to, že Trump sa orientuje skôr na autokratov, ako napríklad na ruského prezidenta Vladimira Putina, čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga či severokórejského vodcu Kim Čong-una, a svojich blízkych partnerov, naopak, zaznáva.
"Populisti ako Trump konajú vnútorne i navonok polarizujúco," konštatuje.
Ak niečo vôbec funguje dobre medzi USA a Nemeckom, tak sú to vzťahy na pracovnej úrovni - čiže na nižšej úrovni, než predstavujú vrcholné vládne kruhy, domnieva sa Böller.
Spoľahlivých partnerov s USA však podľa neho Nemecko ani iné európske krajiny často nenachádzajú ani v tejto sfére.
Ako príklad uvádza situáciu, keď mnohé posty na americkom ministerstve zahraničných vecí zostávali dlho neobsadené, čo sťažovalo spoločnú koordináciu a konzultácie pri sporných otázkach.
"Nemecká strana sa dlho spoliehala na to, že by bolo možné pokračovať v dialógu s tradicionalistami na ministerstve zahraničia a v Senáte a týmto spôsobom zmierniť Trumpov ničivý štýl politiky," ozrejmuje.
Táto nádej však z veľkej časti zlyhala, čo súvisí i s tým, že Trump má Republikánsku stranu pevne pod kontrolou a dokonca i skúsení senátori kritizovali prezidentovu zahraničnú politiku len vo výnimočných prípadoch.
Ďalším dôvodom je, že mnohí zo spomínaných tradicionalistov už medzičasom nie sú v úrade, ako napríklad šéf senátneho výboru pre zahraničné záležitosti Bob Corker či zosnulý republikánsky senátor John McCain, uzatvára analytik.
Americké prezidentské voľby 2020
Prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických sú naplánované na 3. novembra.
Voliči budú rozhodovať o tom, či súčasný prezident Donald Trump zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky.
Trumpovým vyzývateľom je demokratický kandidát Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu (2009-2017). Trump je v poradí 45. americkým prezidentom.
