Boli sme šermovať na východe. Po skončení akcie sme sa rozhodli, že sa cestou domov zastavíme v Slovenskom raji. Ak si však Slovenský raj chcete naozaj vychutnať, oplatí sa investovať do stráveného času a prespať v niektorom z početných hotelov, privátov či kempingov v okolí.
My sme sa rozhodli, že jedinú "rajovú" noc strávime v kempe Tatran na Čingove. Z čistej nostalgie. Skvelú noc sme tam prežili pred štyrmi rokmi a spomíname na ňu dodnes. V dobrom. Nepotešilo nás, že Tatran dostál tradícii a opäť nám pripravil nezabudnuteľnú noc. Teda deň. V zlom.
Nasledujúce ráno sme sa zobudili, nabalili zásoby a hybaj na Tomášovský výhľad raňajkovať. Až potom sme sa chceli pobaliť a vyraziť domov. V dobrej nálade sme preto dvere, visiace iba na jednom pánte, považovali za nesmierny vtip a len jeden zo znakov celkového rozkladu areálu. Boli sme naivní blázni.
Smiech nám zamrzol na perách, keď sme sa vybrali zaplatiť za ubytovanie. Peniaze z peňaženiek sa presunuli (vtedy) nevedno kam. Jedna bola prázdna, druhá bola prázdna, tretia úplne zmizla.
Utekali sme teda za správcom areálu. Zarazil nás však jeho arogantný prístup. Keď sme ho oboznámili so situáciou, iba sa spýtal: "Zase?" Očividne sú na podobné "nehody" zvyknutí. Nakoniec nás obvinil, že je to naša chyba, keď sme si nechali osobné veci a peniaze v chatke.
V ZAMKNUTEJ chatke. V STRÁŽENOM areáli.
Volali sme teda políciu. Policajti naozaj do sľúbenej polhodiny prišli. Dvaja. A s nimi psovod. Obhliadli miesto činu, pes oňuchal chatku a odtiahol policajtov do lesa. Po hodnej chvíli sa policajti vrátili. V ruke držali niekoľko vecí zo stratenej peňaženky. A krútili hlavami. Sprava doľava. A späť.
"Tade sa ide do ciganskej osady. Tote peňeži už neuvidzite," povedali a dali nám na výber. Buď pôjdeme s nimi a spíšeme zápisnicu (asi 2 hodiny) alebo nám stačí vyhlásenie (o priestupku, či ako sa to volalo).
Vyhlásenie nám stačilo. Muselo. Jednak sme neverili, že odhalia páchateľa (bez urážky) a po druhé sme sa ponáhľali domov.
Z interných zdrojov blízkych správcovi sme sa potom dozvedeli, že strážcovia areálu sa vždy večer po odchode kompetentných stiahli do svojej búdky a venovali sa degustácii. Zlodeji im boli ukradnutí.
Je len veľká škoda, že takéto zariadenia takto trpia (a ja ako študent marketingu som trpel priam bytostne). Ani lukratívne umiestnenie nezachráni non-tourist-friendly prístup. Nostalgia nevydrží večne.
zajko.blog.sme.sk
