BRATISLAVA 8. júna (SITA) - Vládny kabinet v stredu schválil bezodplatný prevod akcií v tzv. malých letiskových spoločnostiach na mestá a vyššie územné celky, ktorý by sa mal uskutočniť do konca tohto roka. Konkrétne ide o Letisko Piešťany, a.s., Letiskovú spoločnosť Žilina, a.s. Letisko Poprad-Tatry, a.s. a Letisko Sliač, a.s. "V tejto etape rozvoja letísk si štát ponecháva vo väčšine týchto letísk 34-percentný balík akcií a zvyšných 66 % sa rovnakým dielom rozdelí medzi mestá a vyššie územné celky," uviedol po rokovaní vlády minister dopravy Pavol Prokopovič. Takýto prevod sa bude týkať Letiska Piešťany a Letiskovej spoločnosti Žilina, výnimkou však bude letisko Poprad-Tatry a Sliač.
V prípade Letiska Piešťany získa tretinu akcií Trnavský samosprávny kraj, tretinu akcií mesto Piešťany a 34 % akcií si naďalej ponechá štát. Vlastníkom 33 % akcií Letiskovej spoločnosti Žilina sa stane mesto Žilina a rovnaký majetkový podiel prevezme Žilinský samosprávny kraj. Prešovský samosprávny kraj a mesto Poprad získajú po 25 % z Letiska Poprad-Tatry a mesto Vysoké Tatry prevezme 16 %. Minister obrany Ján Liška však na rokovaní vlády predložil návrh na získanie 67 % letiska Sliač pre ministerstvo obrany, ktoré je prevádzkovateľom letiska a z perspektívneho hľadiska aj investorom. "Rezort obrany okrem toho plánuje v najbližších troch rokoch preinvestovať na letisku 5 mld. Sk, pričom v tejto sume sú zahrnuté aj financie z Európskej únie," povedal Prokopovič. Vláda preto rozhodla o tom, že 67 % sliačskeho získa ministerstvo obrany, 17 % Banskobystrický samosprávny kraj a 16 % mesto Zvolen ako najbližšie mesto s väčším počtom obyvateľov.
Zvyšný balík akcií, ktorý predstavuje 34 %, na letisku Sliač 33 %, si dočasne ponecháva štát. "Toto obdobie je stanovené na maximálne päť rokov. V tomto období by mali mestá a samosprávne kraje predložiť rozvojový plán letísk, ktorý by mal zaručiť to, aby sa nedehonestoval či dokonca nedevastoval majetok letísk," podčiarkol Prokopovič. Podľa ministra financií Ivana Mikloša je dočasná účasť štátu v letiskách dôležitá z dvoch hľadísk. Prvým je skutočnosť, že štát má skúsenosti, ktorými môže pomôcť letiskám pri rozvojových projektoch. "Druhým dôvodom je možnosť využívať štátne dotácie, ktoré v súčasnosti predstavujú pre tieto letiská zhruba 50 mil. Sk až 60 mil. Sk ročne," vysvetlil Mikloš. Keby sa štátne dotácie zrušili ihneď, väčšina malých letísk by podľa neho skrachovala a náklady na začatie ich opätovnej prevádzky by boli ešte vyššie.
Malé letiskové spoločnosti založil rezort dopravy 13. decembra minulého roka z časti majetku bývalej Slovenskej správy letísk. Tieto štyri akciové spoločnosti vznikli od začiatku tohto roka zápisom do obchodného registra. Vytvorením týchto spoločností sa malo umožniť lepšie využitie infraštruktúry letísk v prospech rozvoja regiónov.
BRATISLAVA 8. júna (SITA) - Minister dopravy Pavol Prokopovič bude v budúcnosti preferovať, aby určitú časť akcií spoločností Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. a Letisko Košice - Airport Košice, a.s. získali aj vyššie územné celky (VÚC) a mestá. "Nevidím dôvod, prečo by akcie musel v budúcnosti vlastniť štát. Podľa mňa je možné, aby Slovenská republika vlastnila letiská prostredníctvom VÚC a miest," skonštatoval v stredu Pavol Prokopovič. O prípadnom časovom harmonograme tohto prevodu však zatiaľ nechcel hovoriť, pričom však prevod akcií závisí podľa jeho slov aj od záujmu VÚC a miest.
V súčasnom období však predložil rezort dopravy do pripomienkového konania koncepciu privatizácie týchto dvoch letísk, podľa ktorej navrhuje predať strategickému investorovi minimálne 66 % akcií. Aj na odporúčanie poradcu, ktorým je rakúsko-britské konzorcium Meinl Bank AG, SH&E Limited a DLA Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH, navrhuje rezort dopravy ponechať v tejto fáze 34 % akcií vo vlastníctve štátu, čím na mestá a VÚC nepripadá žiadne percento. Túto alternatívu pritom podľa Prokopoviča preferuje rezort dopravy preto, aby sa majoritný balík predal za čo najlepšiu cenu a aby sa dosiahli čo najvyššie investície v ponukách.
Výberové konanie na investora pritom rezort dopravy plánuje vyhlásiť v júli tohto roka a konečné privatizačné rozhodnutie by malo byť známe v decembri tohto roka. Kritériami pre najlepšiu ponuku pritom budú kúpna cena, referencie, zmluvná dokumentácia a preukázanie finančnej spôsobilosti záujemcu kryť rozvojový plán v horizonte 5 až 15 rokov.
