LA PAZ. Najvyšší volebný tribunál (TSE) v Bolívii potvrdil v piatok miestneho času na základe oficiálnych výsledkov víkendových prezidentských volieb, že víťazom volieb sa so ziskom 55,1 percenta hlasov stal Luis Arce.
Informovala o tom agentúra AFP.
Arce, 57-ročný ekonóm z Hnutia za socializmus (MAS), tak získal omnoho viac hlasov než v prvom kole potreboval dosiahnuť.
Funkcií sa ujmú v polovici novembra
Vydali na mňa ilegálny zatykač, tvrdí končiaci bolívijský prezident Čítajte Svoje víťazstvo ohlásil Arce už v nedeľu po výsledkoch exit pollov, ktoré mu predpovedali veľký náskok. Druhý skončil bývalý centristický prezident Carlos Mesa, ktorý dostal 28,8 percenta hlasov. Za ním nasledoval pravicový kandidát Luis Fernando Camacho so 14 percentami.
Na základe bolívijskej ústavy sa víťazom v prvom kole volieb stáva kandidát, ktorý získa absolútnu väčšinu hlasov, alebo získa aspoň 40 percent hlasov s najmenej 10-percentným náskokom pred ďalším kandidátom v poradí. V opačnom prípade sa musí konať druhé kolo volieb.
"Tento mandát prijímame s veľkou pokorou," napísal Arce na twitteri. "Teraz je našou veľkou výzvou obnova krajiny, znovuzískanie stability a nádeje," dodal.
Predseda TSE Salvador Romero oznámil, že Arce a novozvolený Kongres sa svojich funkcií ujmú v prvej polovici novembra, neuviedol však presný dátum, kedy sa tak stane.
Doterajší prezident po protestoch odstúpil
Volebné orgány tento rok upustili od plánovaného rýchleho sčítavania hlasov, aby sa vyhli kontroverziám z vlaňajška a sústredili sa na manuálne zrátavanie hlasov, ktoré trvalo viac ako päť dní.
Hoci sa objavilo niekoľko menších protestov, medzinárodní pozorovatelia v stredu vyhlásili bolívijské prezidentské voľby za transparentné a nadchádzajúcu ľavicovú vládu pod vedením Luisa Arceho za legitímnu.
Arce počas vlády bývalého prezidenta Eva Moralesa zastával post ministra financií a hospodárstva. Morales po voľbách z roku 2019, v ktorých sa vyhlásil za víťaza a získal štvrté funkčné obdobie po sebe, však musel v dôsledku protestov a tlaku zo strany armády odstúpiť a v decembri odišiel do exilu do Argentíny.
Jeho kontroverzné štvrté znovuzvolenie bolo v rozpore s ústavou, ktorá povoľuje maximálne dve po sebe idúce fukčné obdobia. Počas povolebných nepokojov prišlo vlani v októbri o život podľa Amnesty International 35 ľudí.
Morales podľa argentínskej spravodajskej agentúry Telam z Argentíny odcestoval v piatok večer oficiálnym venezuelským lietadlom o 17:15 miestneho času (22:15 SELČ) z medzinárodného letiska Ezeiza pri Buenos Aires do hlavného mesta Venezuely Caracas.
Lokálne médiá napísali, že späť do Argentíny sa má vrátiť v nedeľu. Morales v pondelok po víťazstve Arceho avizoval svoj úmysel vrátiť sa do vlasti.
