BRUSEL/BRATISLAVA. V nedeľu 25. októbra 2019 sa v európskych štátoch skončí letný čas a na Slovensku sa o 03.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ) posunú hodiny na 02.00 h stredoeurópskeho času (SEČ).
Letný čas začal platiť od 29. marca 2020 na území všetkých štátov, ktoré sú súčasťou stredoeurópskeho časového pásma.
Najmenej ovplyvňovalo dopravu
O efektívnejšom využívaní denného svetla uvažoval už v roku 1784 americký politik Benjamin Franklin a v roku 1907 formuloval návrh na zmenu času londýnsky staviteľ William Willet.
Počas prvej svetovej vojny zaviedlo letný čas Švédsko, Nemecko i Rakúsko-Uhorsko. Opatrenie si však nezískalo obľubu, po vojne ho zrušili.
V súčasnej podobe bol letný čas na území Československa zavedený v roku 1979. K prijatiu tohto opatrenia prispela aj energetická kríza na začiatku uvedeného roku, spôsobená mimoriadne studenou zimou.
Čas sa posúval o hodinu dopredu v prvú aprílovú sobotu o polnoci (od roku 1981 to bolo už v poslednú marcovú sobotu) a naspäť o hodinu zasa o 01.00 h v noci zo soboty na nedeľu počas posledného septembrového víkendu.
Od roku 1996 Európska komisia (EK) predĺžila obdobie letného času každoročne až do posledného októbrového víkendu. Posúvanie času sa ustálilo na 02.00 h, respektíve 03.00 h v noci, pretože v tejto dobe najmenej ovplyvňovalo dopravu.
Negatívne vplyvy
Názory, podľa ktorých toto opatrenie negatívne vplýva na zdravie človeka, boli tiež hlavným dôvodom, pre ktorý sa začali otázkou striedania času opätovne zaoberať európske inštitúcie.
Európsky parlament (EP) v uznesení z 8. februára 2018 požiadal Komisiu, aby úpravu letného času preskúmala. Zavedenie letného času v novodobých dejinách bolo motivované energetickými úsporami, ako aj snahou zjednotiť časové pásma medzi štátmi Európy. Úsporný efekt je však v poslednom období oveľa slabší.
Postoje štátov k tejto téme sa tiež líšia podľa geografickej polohy, čo konštatuje aj návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady z 12. septembra 2018 - týmto dokumentom sa ukončujú sezónne zmeny času a ruší sa smernica 2000/84/ES, ktorá striedanie času upravovala doteraz.
"Členské štáty na severe sú vystavené citeľným sezónnym zmenám dostupnosti denného svetla počas roka. Zimy v tejto oblasti sú tmavé a svetla je málo, letá sú zase svetlé s krátkymi nocami. V členských štátoch na juhu sú tieto rozdiely menej badateľné, pomer trvania dní a nocí v priebehu roka sa mení len málo," konštatuje návrh novej smernice.
Takisto je podľa nej dôležité umiestnenie krajín v rámci časového pásma: "Čím je krajina viac na západ v rámci pásma, tým je neskorší východ a západ slnka, na východe časového pásma sú rána svetlejšie a slnko zapadá skôr."
Sezónna zmena času
EK zorganizovala v dňoch 4. júla až 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu o striedaní času v členských štátoch EÚ. V nej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov, z nich 84 percent sa vyslovilo proti striedaniu času.
Odporcovia argumentovali najmä zdravotnými dôvodmi. Európska komisia sa 14. septembra 2018 vyjadrila, že striedanie sezónneho času treba zrušiť, a vypracovala návrh smernice, ktorý poslanci Európskeho parlamentu schválili 26. marca 2019.
Podľa tejto smernice by sa mala sezónna zmena času uskutočniť naposledy v roku 2021. Smernica ponecháva členským štátom EÚ možnosť, aby si upravili otázku časového pásma do roku 2021, teda aby sa rozhodli pre celoročný stredoeurópsky alebo stredoeurópsky letný čas.
Odporúča však koordinovať voľbu času tak, aby nebol narušený vnútorný trh a aby sa zabránilo jeho "citeľným narušeniam spôsobeným rozdielmi medzi členskými štátmi v tejto oblasti".
