New York 8. júna (TASR) - Honba za "modrým zlatom" - rozsiahlymi genetickými zdrojmi na morskom dne - ohrozuje oceánske dno a hrozí, že spôsobí vážne a možno až trvalé škody na oceánoch a ich ekosystémoch. Pred týmto rizikom varuje správa, ktorú dnes zverejnila v Japonsku sídliaca Univerzita OSN pri príležitosti dnešného Svetového dňa oceánov.
Bioprieskum, ako sa oblasť výskumu nazýva, je poháňaný zvyšujúcim sa dopytom po nových farmaceutických výrobkoch, ktoré prinášajú obrovské zisky farmaceutickým firmám, uvádza správa.
Celosvetový ročný predaj produktov súvisiacich s morskými biotechnológiami dosiahol v roku 200 až 100 miliárd dolárov. Len samotné zisky z prípravku na liečbu herpesu, vyrobeného z morskej huby, sa pohybujú v rozmedzí 50 až 100 miliónov dolárov ročne.
Všetky veľké farmaceutické firmy, ako sú Merck, Lilly, Pfizer, Hoffman-Laroche či Bristol-Myers Squibb, majú oddelenia morskej biológie, pripomína správa.
Podmorské ekosystémy nielen dávajú "prísľub obrovského prínosu pre budúce blaho ľudstva", hovorí riaditeľ Ústavu progresívnych štúdií na Univerzite OSN A.H. Zakri, no zároveň "poskytujú našej planéte životne dôležité služby týkajúce sa podnebia a ekológie" - čo je citlivá rovnováha, ktorá musí byť zachovaná.
"Nespútaná a nekontrolovaná ťažba z medzinárodného oceánskeho dna a tamojších živých organizmov by mohli mať z dlhodobého hľadiska vážne dôsledky pre ľudstvo," upozorňuje Zakri. Bioprieskumníci majú obavy najmä o tzv. extrémofily - organizmy rastlinného i živočíšneho pôvodu žijúce v extrémnych podmienkach tlaku, teploty a toxicity v blízkosti podmorských sopiek, chladných priesakov a hydrotermálnych otvorov. Extrémofily sú semeniskom života na Zemi na morskom dne, píše sa v správe Univerzity OSN.
Len v samotnej Antarktíde výskumníci objavili nové nemrznúce, dosiaľ neznáme pigmenty, ktoré udržujú ryby pri živote, a enzýmy, ktoré by sa dali využiť v drevárskom priemysle, ako aj pri spracovaní potravín a na sušenie. Najmenej 18 spoločností, väčšinou japonských a nemeckých, si dalo patentovať objavy založené na použití zdrojov z Antarktídy, pripomína Univerzita OSN.
Podmorské genetické zdroje dali vznik antioxidantom a protihubovým a protiplesňovým liečivám, z ktorých niektoré sa využívajú na liečbu infekcií HIV, rakoviny, malárie a tuberkulózy. Hormón z lososa sa zasa ukázal ako účinný prostriedok na liečbu osteoporózy.
Väčšina výskumu morského dna sa uskutočňuje mimo akýchkoľvek právnych konvencií. Konvencia OSN o Zákone o mori reguluje biovýskum v rámci územných limitov, no nie na otvorenom mori, aj keď vyzýva na práva a povinnosti v týchto oblastiach, upozorňuje správa. "Dnes sú medzinárodné vody zadarmo pre všetkých," hovorí publicista Terry Collins, ktorý štúdiu distribuoval, a zároveň sa pýta, kto tieto zdroje vlastní.
Správa Univerzity OSN vyzýva Valné zhromaždenie OSN na prijatie smerníc o výskume morského dna, kým sa nevyvinie pre túto oblasť záväzný režim. Tiež by sa prispelo k ochrane Konvencie OSN o biodiverzite, keďže až 32 z 34 známych kmeňov na Zemi žije v oceánoch, a biodiverzita v Indickom a Tichom oceáne predstavuje až 1000 druhov na štvorcový meter.
Podľa vedcov je "nemožné kvantifikovať rozsah škôd" spôsobených do dnešných dní, no v charaktere čoraz častejších výskumných expedícií došlo už k významným zmenám, uznáva správa. Ich zameranie sa zmenilo z "geologického a geofyzického štúdia " na "ekologický, biologický, fyziologický a biologický prieskum". Technologický pokrok navyše umožnil väčšinu ťažby genetického materiálu, uzatvára správa univerzity OSN.
