JEREVAN. Arménsky predseda vlády Nikol Pašinjan vyhlásil, že agresívny postoj Azerbajdžanu s požiadavkou, aby sa región Náhorný Karabach vzdal, nedáva priestor pre vyriešenie desaťročia trvajúceho konfliktu diplomatickou cestou.
"V súčasnosti neexistuje spôsob, ako vyriešiť otázku Náhorného Karabachu diplomaticky," povedal Pašinjan a podotkol, že "bez Náhorného Karabachu neexistuje Arménsko".
Azerbajdžan žiada odsun arménskych vojsk
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vyhlásil, že na ukončenie nepriateľských akcií sa musia arménske sily stiahnuť z Náhorného Karabachu.
Trvá na tom, že Azerbajdžan má právo na násilné získanie svojej oblasti, pretože takmer tri desaťročia medzinárodnej mediácie nepriniesli pokrok.
Prekážky kladie Turecko
Pašinjan zároveň obvinil Turecko z podnecovania azerbajdžanských nepriateľských akcií a blokovania akýchkoľvek pokusov o dosiahnutie prímeria.
Učinil tak po tom, ako turecký viceprezident Fuat Oktay v stredu varoval, že Ankara nebude váhať s vyslaním vojakov do Azerbajdžanu, ak o to Baku požiada.
V Náhornom Karabachu sa nedodržiava ani druhé prímerie Čítajte Najnovšia séria konfliktov medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach sa začala v nedeľu 27. septembra. Územie obývajú etnickí Arméni a Azerbajdžan stratil kontrolu nad oblasťou vo vojne začiatkom 90. rokov.
Táto enkláva však zostáva medzinárodne uznávaná ako súčasť Azerbajdžanu. Obe strany majú vysokú vojenskú prítomnosť pri demilitarizovanej zóne, ktorá región oddeľuje od zvyšku Azerbajdžanu.
Desaťročia trvajúci konflikt si vyžiadal už približne 30-tisíc obetí. Turecko v tejto oblasti výrazne podporuje Azerbajdžan, keďže s Arménskom má historicky zlé vzťahy. Arménsko má zas v konflikte podporu Ruska.
