BRUSEL. Desať členských krajín NATO by podľa odhadov malo v roku 2020 splniť dvojpercentnú rozpočtovú hranicu výdavkov na obranu. Vyplýva to zo stredajšej správy Severoatlantickej aliancie týkajúcej sa výdavkov spojencov určených na obranné účely. Výdavky Slovenska by mali dosiahnuť 1,86 percenta HDP.
O obranných výdavkoch budú hovoriť ministri obrany NATO aj na nadchádzajúcom dvojdňovom zasadnutí v Bruseli (22. - 23. 10.).
Slovenskú hranicu nedosiahne
NATO v správe pre médiá pripomenulo, že pravidelne zhromažďuje údaje o obranných rozpočtových výdavkoch svojich členov.
Sumy uvedené v správe predstavujú uskutočnené platby národných vlád alebo platby, ktoré sa majú uskutočniť počas prebiehajúceho fiškálneho roka, na uspokojenie potrieb ich ozbrojených síl, potrieb spojencov alebo Aliancie ako takej.
NATO okrem údajov poskytnutých spojencami používa aj ekonomické a demografické informácie dostupné z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti (DG ECFIN) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Výdavky na vojenské vybavenie zahŕňajú aj položky vyčlenené na výskum a vývoj obranného vybavenia. Do personálnych výdavkov sú zarátané tiež dôchodky vyplácané bývalým príslušníkom ozbrojených síl.
V roku 2020 bude najviac vojenských výdavkov spomedzi spojencov už tradične na strane USA (3,87 percenta HDP). Želanú dvojpercentnú rozpočtovú hranicu by mali dosiahnuť aj Grécko, Spojené kráľovstvo Rumunsko, Estónsko, Lotyšsko, Poľsko a Nórsko.
K tejto hranici sa blížia Bulharsko, Turecko a Čierna Hora (1,93 - 1,91 percenta HDP) a potom Chorvátsko (1,87 percenta) a Slovensko (1,86 percenta).
Najmenej výdavkov na obranu venuje Luxembursko (0,64 percenta) a potom Belgicko, Španielsko a Slovinsko (do 1,20 percenta HDP).
Najvyššie výdavky plánujú USA
Slovensko sa ocitlo na piatom miesto spomedzi všetkých spojencov v položke výdavky na vojenské vybavenie ako podiel všetkých obranných výdavkov.
Na modernizáciu vojenského vybavenia Slovenska v roku 2020 dá 28,9 percenta všetkých vojenských výdavkov.
Aj v tomto roku však najviac financií zo slovenského obranného rozpočtu pôjde na personálne výdavky (49,1 percenta), až potom nasledujú zdroje určené pre vojenské vybavenie a výskum (28,9 percenta), vojenské operácie a údržbu (19,9 percenta) a najmenej na vojenskú infraštruktúru (2,2 percenta).
V číselnom prevedení by odhadované vojenské výdavky Slovenska mali v roku 2020 dosiahnuť 1,753 miliardy dolárov (1,612 mld. eur).
Najvyššie výdavky plánujú USA (784,95 mld. USD), potom Spojené kráľovstvo (59,64 mld. USD), Nemecko (56,07 mld. USD) a Francúzsko (50,24 mld. USD).
Spojenci z Európy spoločne s Kanadou ani z polovice nevyvážia vojenské výdavky USA, keď ich spoločný balík výdavkov by mal byť v roku 2020 na úrovni 307,530 miliardy USD.
Z pohľadu vojenských výdavkov na obyvateľa zaplatí každý občan Slovenska v roku 2020 na obranu 16 500 USD, čo znamená 19. priečku spomedzi spojencov v 30-člennej Aliancii.
Najviac túto záťaž pocítia občania Luxemburska (95 900 USD), potom Nóri (71 200 USD), Američania (55 900 USD) a Dáni (53 900 USD), najmenej sa to dotkne občanov Albánska (4300 USD), Čiernej Hory (7200 USD) a Bulharska (7800 USD)
