BERLÍN, BRATISLAVA. Sme pripravení prijať utečencov, ktorí skončili po zhorení tábora Moria na Lesbose v ešte horších podmienkach ako predtým, odkázali nemeckej vláde zástupcovia viac ako dvesto miest.
Sami seba označili za "bezpečné útočiská" pre utečencov uviaznutých na gréckych ostrovoch alebo pre tých, ktorých zachránili pri ceste Stredozemným morom.
O tejto téme hovorili v utorok aj s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, no nakoniec neuspeli. Berlín trvá na tom, že pri prerozdeľovaní utečencov treba dosiahnuť riešenie na úrovni Európskej únie.
Je to dlhodobý postoj. Minister vnútra Horst Seehofer z bavorskej Kresťansko-sociálnej únie napríklad v auguste bez rokovania s ostatnými členmi vlády zamietol návrh spolkovej krajiny Durínsko a Berlína prijať ďalších utečencov.
Moria ako symbol
Prístup gréckych úradov je čoraz nevraživejší. Boli sme sa pozrieť v utečeneckých táboroch Čítajte Podobné pokusy nevyriešia ani európsku migračnú krízu, priznáva podľa Euractivu Christoph Landscheidt, podpredseda Zväzu miest a obcí. "Federálna vláda však môže a mala by čím skôr podporiť takéto prejavy ľudskosti. Mala by pritom spolupracovať s ochotnými mestami a okresmi."
Tábor Moria sa stal symbolom toho, v akej situácii uviazli utečenci na gréckych ostrovoch. Pôvodne ho vybudovali pre tritisíc ľudí, pričom odborníci od začiatku upozorňovali, že leží na nevhodnom mieste.
Pred rokom v ňom žilo 25-tisíc ľudí, potom sa počet znížil na dvanásťtisíc. Začiatkom septembra však tábor vyhorel, časť ľudí z neho presunuli na pevninu, pre zvyšných postavili náhradný tábor zvaný Moria 2.0, kde sú podľa aktivistov ešte horšie podmienky.
Dvadsaťtriročná Semin vyštudovala ekonómiu na univerzite v afganskom Kábule. Keď sa dozvedela, že ju na pevninu nepresunú, rozplakala sa, povedala koncom septembra pre Guardian.
