Praha 8. júna (TASR) Až po návštevách Británie, Ruska a Francúzska si český premiér Jiří Paroubek našiel čas na susedné Slovensko. Alebo si až teraz na českého premiéra našli čas na Slovensku. V súvislosti s návštevou českého premiéra v Bratislave to konštatujú dnešné Lidové noviny (LN) s tým, že tvrdenie, že ide o Paroubkovu prvú oficiálnu návštevu je iba hrou so slovami.
Česko má so Slovenskom takmer rovnaké vzťahy ako s ktoroukoľvek inou krajinou EÚ a hovoriť o vzťahoch ako o "výnimočných" má rovnaký reálny základ ako tvrdiť, že Václavovi Klausovi leží na srdci budúcnosť európskej ústavy, konštatuje liberálny denník.
Slovensko a Česko, pokračujú LN, sú dnes dve rôzne krajiny s veľmi rozdielnymi záujmami. To, čo nás ešte v súčasnosti trocha výnimočne spája, sa týka predovšetkým zvyškov spoločného štátu. Preto niet divu, že tak v Prahe, ako aj v Bratislave je taký odpor voči Bruselom nadiktovanej zmluve, ktorá by znamenala zrušenie zelenej hranice. Zvlášť za situácie, keď by sa v rámci Schengenu o dva roky opäť obnovovala.
Slovensko stráca v Česku svoju výnimočnosť aj z hľadiska toho, že tam žijú a pracujú stovky tisíc Slovákov či ľudí pochádzajúcich zo Slovenska. Ale Slovensko už v Česku stráca svoju výnimočnosť a v počte ľudí prihlásených k pobytu už Slovákov predbehli Ukrajinci. Predseda ODS a pravdepodobný budúci premiér Mirek Topolánek v tejto súvislosti vyhlásil, že Česko by malo svoj pracovný trh otvoriť Ukrajincom naplno, pretože Ukrajinci v Česku zapĺňajú prázdne miesta na pracovnom trhu.
Podľa LN už neplatí ani to, že Praha je pre Slovákov Mekkou vzdelanosti, napriek tomu, že počet Slovákov na českých VŠ stúpa. Odvážni a nadaní študenti odchádzajú zo Slovenska študovať na vysoké školy v iných krajinách EÚ a do zámoria, a Praha zostáva skôr ľahším a príjemnejším miestom na štúdium pre druhú kategóriu slovenských študentov.
V jazykovej a kultúrnej oblasti platí jednosmerka z Česka na Slovensko. Na pulty českých kníhkupectiev sa dostane iba zlomok slovenskej literárnej produkcie a pokiaľ ide o filmy, slovenské sa do českých kín ani dostať nemôžu, pretože takmer nie sú. Jednosmerný pohyb v kultúre nezachránia ani beznádejne vypredané festivaly slovenského divadla.
Lepšia je medzi Prahou a Bratislavou situácia v ekonomike. Obchod je na vysokej, ale dnes už nie úplne výnimočnej úrovni. Z postfederálnych pomerov po roku 1992 dokázali najviac vyťažiť nové podnikateľské elity, ktoré sa pohybujú v šedej zóne medzi miliardami a väzením. Do ČR v uplynulých rokoch doputovali aj miliardy získané privatizérmi mečiarovskej doby.
Aj v zahraničnej politike nás spája skôr minulosť než budúcnosť. Celkom jednotne dokáže Praha a Bratislava postupovať v otázke Benešových dekrétov, ale iné to je, pokiaľ ide o Irak alebo euroústavu.
LN záverom naznačujú, že kyvadlo vývoja EÚ, ktoré teraz narazilo na ústavu ako na betónovú stenu, sa môže v budúcnosti vychýliť k oveľa nižším stupňom integrácie. Ak raz bude platiť, že euro bolo iba krátkou ekonomickou anekdotou európskeho vývoja a Brusel bude opäť iba hlavným mestom Belgického kráľovstva, budú nám aj Slováci dobrí, a nastane doba rozpomenúť sa na spoločné postfederálne základy. Ak sa však Praha nebude chcieť rozpomenúť na Rakúsko-Uhorsko či rímsku ríšu, uzatvára svoju analýzu český denník.
