AMSTERDAM, BRATISLAVA. Luuk mal dva roky, keď mu diagnostikovali Pelizaeusovu-Merzbacherovu chorobu. Metabolická porucha spôsobovala, že pri každom menšom ochorení strácal nejaké funkcie – nerozprával, neskôr nemohol jesť a napokon ani stáť či sedieť.
Ako štvorročný trávil čoraz viac času v nemocnici. „Povedali nám, aby sme sa pripravili, že odtiaľto už neodíde,“ hovorí pre holandský web RTL Nieuws jeho mama Marinka. Keď sa mu pľúca začali plniť vodou, mala len dve možnosti – počkať, kým umrie alebo si vybrať terminálnu sedáciu, teda uvedenie do stavu zníženého vedomia. Chlapec sa ešte niekoľkokrát v bolestiach prebudil. Zomrel až o pár dní.
„Po jeho smrti sme boli nahnevaní, že to všetko musel podstúpiť. Eutanázia je vnímaná ako vražda, no toto bolo oveľa horšie,“ vraví. Keď sa pediatri začali pred rokom po Luukovej smrti zaoberať možnosťou rozšírenia eutanázie na deti, Marinka podľa vlastných slov šťastná.
Vo štvrtok holandská vláda avizovala, že návrh o eutanázii pre nevyliečiteľne choré deti od jedného do dvanástich rokov podporí. Asistovaná samovražda a eutanázia pritom vyvolávajú ostré debaty aj v iných krajinách sveta.
Pomoc pre desať detí
Eutanázia v rôznych podobách je dnes legálna v asi desiatke štátov na svete.
Kým niekde je možná len eutanázia, počas ktorej usmrtenie na žiadosť pacienta vykonáva lekár, inde je zase legálna len asistovaná samovražda, teda samotný akt vykonáva ten, kto oň požiadal. Môže mu pri tom asistovať zdravotnícky personál, ktorý napríklad pripraví takzvané koktaily smrti, ktoré človeka privedú do kómy.
