BRUSEL, BRATISLAVA. Rybolov sa na britskej ekonomike podieľa len minimálne, tvorí 0,12 percenta HDP. Šesťdesiatnásobne vyšší význam má finančný sektor, ktorý by mohol byť výrazne postihnutý, ak by sa prechodné obdobie po odchode krajiny z Európskej únie skončilo na konci roka bez dohody.
Ekonomicky nie je taký dôležitý ani pre Francúzov, aj keď tamojšie lode v britských vodách vylovia takmer také isté množstvo rýb ako Briti.
Aj tak na rybolove môže celá dohoda o budúcich vzťahoch medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou padnúť. Na oboch stranách Lamanšského prielivu je totiž veľmi symbolickou témou.
Ide o voľby
Zvládneme to, hovorí šéfka eurokomisie. Toto nie je vaša práca, znie z Poľska Čítajte Britský premiér Boris Johnson pred rokom vyhral voľby v pobrežných oblastiach aj vďaka prísľubu, že Londýn bude kontrolovať rybolov vo svojich výsostných vodách, čomu teraz bránia európske dohody o voľnom obchode.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron zas pred voľbami v roku 2022 nemôže stratiť podporu rybárov na severe krajiny, kde sa mu črtá politická konkurencia v expremiérovi Edouardovi Philippovi, ktorého v lete tohto roka vymenil.
Paríž preto trvá na tom, že súčasťou budúcej dohody musí byť aj neobmedzený prístup rybárov z Európskej únie do britských výsostných vôd, ako je to doteraz.
Paradoxne, aj keby britskí rybári získali kontrolu nad rybolovom, nemuseli by si veľmi pomôcť. Až 80 percent úlovkov totiž vyvážajú, 60 percent do Európskej únie, ktorá by v prípade odmietnutia svojich rybárov mohla zaviesť na britské ryby clo, čo by potom skomplikovalo ich pozíciu na európskych trhoch.
Práve rybárstvo je jedným z troch sporných bodov, ktoré bránia uzavretiu obchodnej dohody. Čas sa kráti, Británia trvá na ukončení prechodného obdobia, keď platia pravidlá z čias britského členstva v EÚ (teda pred 31. januárom), na konci roka.
