FOTO |
príbehSvidníčanovi Jánovi Artimovi nič nechýba. Tento bývalý policajt a už pätnásť rokov colník si žije spokojne. Napriek tomu sa v takmer dôchodkovom veku rozhodol študovať so svojimi deťmi. Vybral si Bohosloveckú fakultu Prešovskej univerzity, odbor sociálna práca.
"Ani nie preto, že by som sa chcel profesionálne preorientovať. Skôr kvôli sebavzdelávaniu," hovorí s tým, že má veľmi tolerantnú manželku Ľudmilu. Už roky ho ticho podporuje aj v nevšednom hobby. Tým je zbieranie faktografického materiálu o ikonách.
"Výsledkom môjho koníčka sú dve publikácie, pričom poslednú som zverejnil nedávno. Volá sa Pravoslávne ikony, svetlo na ceste k spáse. Chcel som dosiahnuť, aby ľudia vedeli ikonu pochopiť, čítať z nej, aby vedeli čosi o jej tvorbe, ale aj o histórii."
Artim považuje ikonu za obrazovú modlitbu vo farbách, ktorá je súčasťou pravoslávnej duchovnosti. "Je zdrojom poučenia aj pre ľudí, ktorí nevedia čítať ani písať. Je to teda text, vyjadrený výtvarne."
Fascinujú ho najmä zázračné ikony. Takou je napríklad Klokočovská ikona Presvätej Bohorodičky zo severovýchodu Slovenska. Medzi veriacimi sa o nej hovorí, že počas jednej z vojen na teritóriu Veľkej Moravy, v roku 1670, začala roniť slzy.
Je to naozaj tak? A nie je potom cesta od colníka k odborníkovi na ikony rozporná? Najmä, ak sa od colníka očakáva striktne racionálny prístup k životu a povinnostiam? Artim hovorí: "Keby ste lepšie poznali Bibliu, vedeli by ste, že evanjelista Matúš bol colníkom a Zachariáš jeho šéfom. Popri práci šírili vieru. Tak prečo nie ja?"
Colník Ján Artim, ktorý sa venuje ikonám. V jeho publikácii je aj reprodukcia Klokočovskej zázračnej ikony (snímka vpravo). FOTO - ANNA KOŠUTHOVÁ |