Belehrad 7. júna (TASR) - Srbská polovojenská jednotka Škorpióni, známa svojím lúpením, mučením a vraždením počas konfliktov v Bosne a Kosove, bola pod priamym velením exprezidenta Slobodana Miloševiča.
Toto tvrdenie má podporiť dokument, ktorý dnes ako dôkaz v procese s Miloševičom predložila prokuratúra haagskeho tribunálu OSN. Podľa dokumentu srbská polícia jednotku priamo riadila a dávala jej povolenie zabíjať - na rozdiel od tvrdení Miloševiča, že Škorpióni boli nezávislou bandou.
Škorpióni boli jedným z viacerých srbských polovojenských kontingentov, ktoré počas balkánskych konfliktov v 90. rokoch šírili strach a vykonávali rozsiahle operácie etnických čistiek proti Nesrbom, povedal prominentný vojenský analytik Dejan Anastasijevič.
Žaloba Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) dnes v Haagu predložila policajný dokument z roku 1999, podľa ktorého boli Škorpióni súčasťou špeciálnej srbskej protiteroristickej jednotky, a nie dobrovoľníckou jednotkou, ktorá chcela pomôcť Srbom v Bosne alebo Kosove, ako vyhlásil Miloševič. Dokument predtým zverejnila nezávislá belehradská televízia B92.
Žaloba ICTY sa snaží preukázať, že Škorpióni boli súčasťou srbskej polície od začiatku 90. rokov. Priame prepojenie Miloševiča s vojnovými zločinmi je pre prokuratúru veľmi dôležité, osobitne v súvislosti z vojnami v Chorvátsku a Bosne z prvej polovice 90. rokov, keď bol Miloševič prezidentom Srbska. Počas kosovského konfliktu z rokov 1998-99 Miloševič zastával funkciu prezidenta Juhoslávie.
Svedok obhajoby Obrad Stevanovič, ktorý za vlády Miloševiča pôsobil ako námestník ministra vnútra, po predložení dokumentu vyhlásil, že nespochybňuje jeho pravosť. Trval však na tom, že len niektorí príslušníci Škorpiónov boli riadnymi policajtmi.
Škorpióni sa do pozornosti dostali minulý týždeň po zverejnení videa z popravy šiestich moslimských zajatcov, ku ktorej došlo v júli 1995 v oblasti Srebrenice.
Po tom, čo zábery odvysielali viaceré srbské televízie, tamojší lídri po prvý raz priznali rolu krajiny v srebrenickej masakre, pri ktorej bolo zabitých takmer 8000 bosnianskych Moslimov.
"Škorpióni neboli jedinou srbskou policajnou alebo špeciálnou vojenskou jednotkou, ktoré v roku 1995 tajne operovali v Srebrenici. Pôsobilo tam aj viacero ďalších, ale, bohužiaľ, tento fakt v Srbsku stále zostáva štátnym tajomstvom," povedal Anastasijevič.
"Ich prácou bolo zabíjať," uviedla Nataša Kandičová, najznámejšia srbská aktivistka za ľudské práva, ktorá začiatkom roka srebrenický videozáznam objavila a poskytla ICTY.
Podľa Kandičovej príslušníci polovojenských jednotiek - niektorí zverbovaní v srbských väzeniach spomedzi odsúdených kriminálnikov - dostávali od srbského štátu mesačný plat vo výške 1000 dolárov, pričom v 90. rokoch bol priemerný srbský plat v prepočte okolo 100 dolárov mesačne.
Škorpióni svoje posledné nasadenie absolvovali v roku 1999 v Kosove počas náletov NATO, ktorými aliancia zastavila zákrok jednotiek Belehradu proti kosovskoalbánskym separatistom.
Mnohí Srbi považujú Škorpiónov a iné srbské jednotky za hrdinov a odmietajú uznať, že by mohli spáchať brutálne činy alebo vojnové zločiny. Srebrenické video však minulý týždeň viedlo k zmene postojov voči Škorpiónom.
Hlavné srbské politické strany dnes oznámili, že v parlamente schvália rezolúciu odsudzujúcu vojnové zločiny, vrátane srebrenickej masakry.
Veliteľa Škorpiónov Sašu Cvjetana v Srbsku minulý rok uznali vinným z vojnových zločinov a odsúdili na 20 rokov väzenia za vraždu 14 kosovskoalbánskych civilistov a zranenie piatich detí, ku ktorým došlo v marci 1999 po tom, čo jeho jednotka vtrhla do mesta Podujevo na severe provincie. Najvyšší súd verdikt zvrátil kvôli údajným procedurálnym chybám. Opakovaný proces sa v Belehrade začal v pondelok.
