OSLO, BRATISLAVA. Nobelovu cenu za mier za rok 2020 získala organizácia Svetový potravinový program (WFP).
Nórsky Nobelov výbor organizáciu ocenil za „úsilie v boji proti hladu, za príspevok k zlepšeniu podmienok pre mier v oblastiach postihnutých konfliktom a za to, že pôsobí ako hnacia sila v snahách zabrániť zneužitiu hladu ako vojnovej zbrane.“
WFP je najväčšou humanitárnou medzinárodnou organizáciou na svete na poskytovanie potravinovej pomoci v systéme OSN.
V roku 2019 podľa Nobelovho výboru trpelo akútnym hladom vo svete 135 miliónov ľudí, čo je rekordný počet. Väčšinu nárastu spôsobili vojny a ozbrojené konflikty.
Tento rok k výrazne vyššiemu počtu hladujúcich prispieva aj pandémia koronavírusu. "V krajinách ako Jemen, Demokratická republika Kongo, Nigéria, Južný Sudán a Burkina Faso, viedla kombinácia násilného konfliktu a pandémie k dramatickému nárastu počtu ľudí, ktorí žijú na pokraji vyhladovania," uviedol Nobelov výbor.
Svetový potravinový program v minulom roku poskytol asistenciu takmer sto miliónom ľudí v 88 krajinách sveta, ktorí trpeli akútnym nedostatkom potravín a hladom.
Loading
...Najväčšia letecká spoločnosť
"Je to výnimočná chvíľa," uviedol na tlačovom brífingu v švajčiarskom meste Ženeva hovorca tejto medzinárodnej humanitárnej organizácie Tomson Phiri. "V jednej chvíli, keď väčšina komerčných leteckých spoločností pozastavila prevádzku, sme boli najväčšou leteckou spoločnosťou na svete," pokračoval dlhoročný zamestnanec a hovorca WFP a dodal, že následkom pandémie sa bude potreba potravinovej pomoci pravdepodobne globálne zvyšovať.
"Myslím si, že toto je prvý krát v živote, čo nemám slov," povedal pre agentúru AP výkonný riaditeľ WFP Američan David Beasley. "Až natoľko som šokovaný a prekvapený," ukončil.
Organizácia WFP, založená v roku 1961, sídli v Ríme a je najväčšou svetovou humanitárnou organizáciou zaoberajúcou sa hladom a potravinovou neistotou.
Utajení kandidáti
Na Nobelovu cenu za mier bolo tento rok nominovaných 318 kandidátov, z toho 211 osôb a 107 organizácií. Je to štvrtý najvyšší počet nominovaných, najviac ich bolo v roku 2016, až 376. Mená nominovaných a to, kto ich nominoval, môžu byť odhalené až po päťdesiatich rokoch.
Medzi známymi nominovanými bola napríklad švédska klimatická aktivistka Greta Thunberg a hnutie Piatky za budúcnosť (Fridays for Future), prezradili dvaja švédski poslanci.
Minulý rok Nobelovu cenu za mier získal etiópsky premiér Abiy Ahmed za to, že sa snaží o dosiahnutie mieru a vyriešenie konfliktu so susednou Eritreou.
Nobelove ceny 2020
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu: za objavenie vírusu, ktorý spôsobuje hepatitídu typu C,
Nobelova cena za fyziku: za objavy týkajúce sa čiernych dier,
Nobelova cena za literatúru: súčasná americká poetka Louise Glücková.
Nobelova cena za mier: Svetový potravinový program.
Cena Sveriges Riksbank za ekonómiu: pondelok 12. októbra, najskôr o 11.45 h.
Kto získal Nobelovu cenu za mier?
Laureáti Nobelovej ceny za mier od roku 1990.
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR.
1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko), predstaviteľka opozície.
1992 - Rigoberta Menchú Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov.
1993 - Nelson Mandela (Juhoafrická republika), vodca Afrického národného kongresu a Frederik Willem de Klerk (Juhoafrická republika), prezident Juhoafrickej republiky.
1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela a Jicchak Rabin, premiér Izraela.
1995 - Josef Rotblat (Veľká Británia) a Pugwashská konferencia - Pugwash Conferences on Science and World Affairs (Pugwash - Kanada).
1996 - Biskup Carlos Filipe Ximenes Belo, José Ramos-Horta (obaja Východný Timor).
1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín - ICBL (USA) a Jody Williamsová (USA).
1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP) a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko).
1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko).
2000 - Kim Te-džung, prezident Kórejskej republiky.
2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN.
2002 - Jimmy (James Earl) Carter (USA), 39. prezident USA - 1977-1981 (demokrat).
2003 - Širin Ebadiová (Irán), právnička.
2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka.
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE.
2006 - Muhammad Júnus (Bangladéš), ekonóm a Banka Grameen (Bangladéš).
2007 - Medzivládna komisia OSN pre klimatické zmeny - IPCC (Švajčiarsko) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident.
2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač.
2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (demokrat).
2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik. V roku 2008 sa stal jedným zo spoluautorov a prvých signatárov Charty 08, dokumentu, ktorý vyzýva na rozsiahle politické reformy v Číne.
2011 - Libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakúl Karmánová.
2012 - Európska únia (EÚ) za svoju dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru.
2013 - Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní.
2014 - Indický bojovník za práva detí Kailash Satyarthi a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová za ich zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie.
2015 - Tuniský Kvartet národného dialógu.
2016 - kolumbijský prezident Juan Manuel Santos za snahu o ukončenie viac ako 50 rokov dlhého konfliktu medzi vládou a rebelmi z ľavicovej skupiny FARC.
2017 - Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN)
2018 - konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nadia Muradová za boj proti sexuálnemu násiliu v konfliktoch.
2019 - etiópsky premiér Abiy Ahmed za snahy o dosiahnutie mieru a vyriešenie konfliktu so susednou Eritreou.
