BRATISLAVA. Ubehlo dvanásť rokov, odkedy vypukla hospodárska kríza, ktorá so sebou priniesla najväčší prepad ekonomiky vyspelých štátov sveta v mierových časoch od 30. rokov minulého storočia.
Ekonomicky sa Európa z najhoršieho dostala, nakoniec ani Grécko nemuselo opustiť eurozónu, no následky cítiť dodnes. Mnohí ľudia v bohatých štátoch nadobudli pocit, že kapitalizmus funguje proti nim a boli čoraz viac rozhnevaní.
Výsledkom je väčšie rozdelenie spoločností a následne napríklad aj zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta alebo hlasovanie Britov za odchod z Európskej únie.
Väčšia kríza, väčšie následky
Populizmus so sebou priniesol snahy niektorých krajín zatvárať sa do seba, spochybňovanie liberálnej demokracie, čo ešte zvýraznila utečenecká kríza.
Maďarom sa nepáči správa Komisie o právnom štáte. Ukazujú na Sorosa Čítajte Súčasná pandémia má na ekonomiku ešte väčší dosah a ešte väčšie by mohli byť aj jej následky. Niektoré vidíme už teraz, o iných rozhodne to, aké kroky v najbližších mesiacoch politici v jednotlivých krajinách urobia.
V Európskej únii to má podobu balíka pomoci za 750 miliónov dolárov. Už jeho letným schválením štáty prekročili citlivú hranicu, keď sa dohodli, že ho zafinancujú zo spoločných európskych dlhopisov, čo sa ešte donedávna zdalo ako tabu.
Kľúčové pre podobu pocovidovej budúcnosti teraz bude to, či pomoc prejde aj s naviazaním čerpania na dodržiavanie princípov právneho štátu. Ak to prejde, Únia bude viac ako len hospodárskym spolkom, ak nie, nádejní autokrati na spôsob Viktora Orbána uvidia, že sa vo svojich túžbach nemusia krotiť.
Zrýchlené trendy
Desať globálnych trendov, ktoré v analýze v spolupráci s desiatkami expertov z celého sveta spísal think-tank Globsec, ukazuje, že mnohé súčasné procesy sa začali dávno pred vypuknutím pandémie na začiatku tohto roka.
