Snažím sa vesmírne technológie preniesť na Zem, hovorí v rozhovore pre SME americká kozmická inžinierka ANITA SENGUPTA. Pracovala na vývoji roveru Curiosity, ktorý skúma Mars, teraz vyvíja elektrické lietadlá.
V rozhovore opisuje pocity z politikov, ktorí neberú varovanie pred klimatickou zmenou vážne, ale aj svoju nádej, že situácia sa začína otáčať. Pohľad na Venušu a Mars by nám mal pripomenúť, že naša planéta je krehká a musíme si ju chrániť, hovorí.
Na Slovensku vystúpila koncom augusta na online konferencii Globsecu.
Keď v roku 2012 pristával rover Curiosity na Marse, približne štrnásť minút ste s ním nemali kontakt, lebo toľko trvá cesta signálu zo Zeme na Mars. Išlo o kľúčovú časť cesty, rover vtedy pristával s použitím vami nadizajnovaného padáka. Máte v takýchto chvíľach obavy, či to dobre dopadne?

Samozrejme, vždy máte obavy, že veci nepôjdu presne tak, ako sú naplánované. Súčasťou dizajnovania takýchto systémom sú však isté rezervy, takisto to nebolo prvýkrát, čo sme posielali zariadenie na Mars. Každá ďalšia misia sa poučí z tých predošlých a o to väčšiu dôveru sme do toho vkladali. Z inžinierskeho pohľadu sme spravili všetko, čo sme vedeli, ale vždy je riziko, že na Marse budú neočakávané podmienky. Zariadenia sa nedizajnujú na úplne najhoršie možné podmienky, ale na realistické scenáre.
Ak vieme vyslať na Mars laboratórium, akým je Curiosity, je ešte nutné posielať do vesmíru ľudskú posádku?
To závisí od toho, aký cieľ si určíte. Niektoré výskumy majú čisto vedecký cieľ, napríklad keď skúmame atmosféru alebo miestnu geológiu. Množstvo vedeckého materiálu, ktoré viete so sebou zobrať, je obmedzené, takže by bolo oveľa lepšie, ak by sme boli schopní zozbierať vzorky, dopraviť ich na Zem a tu na nich robiť rôzne pokusy.
Takisto by bolo lepšie, ak by sme vedeli na Mars poslať vedcov a oni by robili pokusy na mieste. To sú vedecké ciele, ale my chceme dosiahnuť aj to, aby sme vedeli posielať ľudí na iné planéty. Mars môže byť na to veľmi dobrým kandidátom.
Kedy budeme schopní poslať na Mars ľudí?