BRUSEL. Správa Európskej komisie o právnom štátne v krajinách EÚ v stredu upozornila aj na niektoré problémy s nezávislosťou súdnictva a korupciou na Slovensku.
Komisia upozornila na pretrvávajúce obavy týkajúce sa nezávislosti a integrity slovenského justičného systému.
Zneužívanie justície
Odhalenia a zistenia vyplývajúce z trestných vyšetrovaní podľa správy naznačili množstvo prípadov korupcie na vysokej úrovni.
Patria k nim obavy z možného uplatnenia neprimeraného vplyvu či tajných dohôd zo strany jednotlivých členov výkonnej moci a politikov na členov alebo s členmi súdov vrátane vysoko postavených sudcov.
Podľa Európskej komisie sa tiež v SR objavili podozrenia týkajúce sa prípadov zneužívania funkcie sudcami a prokurátormi vrátane bývalého generálneho prokurátora.
Konania voči sudcom a prokurátorom
Komisia pripomenula, že proti viacerým slovenským sudcom a prokurátorom bolo začatých niekoľko disciplinárnych konaní či trestných stíhaní a došlo aj k zadržaniu sudcov a prokurátorov.
Krajiny EÚ budú čeliť trestom za porušovaniu princípov právneho štátu Čítajte Exekutíva EÚ skonštatovala, že v slovenskej verejnosti je úroveň nezávislosti miestneho súdnictva - aj napriek snahám o posilnenie jeho nezávislosti a transparentnosti - aj naďalej vnímaná ako nízka.
Dôvera v súdy a sudcov na Slovensku zostáva nízka tak v bežnej populácii (26 percent) ako aj v podnikateľskej sfére (15 percent). Dôvody tohto stavu súvisia podľa Európskej komisie so zásahmi alebo tlakmi na justičné orgány zo strany vlády a politikov.
Komisia si v správe všimla skutočnosť, že v posledných rokoch sa zintenzívnili snahy o posilnenie nezávislosti a integrity slovenského súdnictva a že súčasná vláda SR má reformné plány v tejto oblasti.
Loading
...Pozitívne vnímaný Najvyšší správny súd
Eurokomisia upozornila, že na Slovensku neexistuje pevný dôchodkový vek pre sudcov a preto ocenila, že vládne plány zahŕňajú zavedenie pevne stanoveného dôchodkového veku na 65 rokov pre sudcov a 70 rokov pre sudcov Ústavného súdu.
Európska komisia je kritická k stavu justície na Slovensku Čítajte Komisia pozitívne vníma aj to, že sa Slovensko aktívne angažuje v oblasti digitalizácie súdneho systému.
Reformy z minulých rokov zamerané na zvýšenie efektívnosti justície začali podľa Európskej komisie prinášať výsledky.
Ocenila tiež, že vláda SR oznámila plány na vytvorenie nového Najvyššieho správneho súdu, ktorý pomôže zreformovať systém súdnictva a zvýši špecializáciu sudcov.
Pohol sa boj proti korupcii
V oblasti boja proti korupcii Európska komisia konštatovala, že v SR je všeobecne zavedený právny a inštitucionálny rámec na prevenciu, vyšetrovanie a stíhanie korupcie.
Správa upozornila, že Slovensko je v indexe vnímania korupcie na 16. mieste v EÚ a 59. v globálnom meradle. Približne 87 percent Slovákov považuje korupciu za rozšírenú a 41 percent ľudí sa cíti korupciou osobne postihnutých v každodennom živote.
Komisia zaznamenala, že boj proti korupcii je jednou z priorít novej vlády a že Slovensko zmenilo, doplnilo alebo prijíma v tejto oblasti nové právne predpisy.
Obmedzené stíhanie funkcionárov
Správa však pripomína, že v posledných rokoch bolo vyšetrovaných a stíhaných iba niekoľko prípadov korupcie na najvyšších miestach.
Komisia pripomenula, že Slovensko má iba obmedzenú kapacitu na vyšetrovanie a stíhanie tohto druhu korupcie, a preto je počet odhalených prípadov len veľmi malý.
Predmetom znepokojenia z pohľadu Európskej komisie je slabá ochrana oznamovateľov korupcie v SR, pričom sa oneskoruje zavedenie príslušného zákona.
Za prínos Eurokomisia považuje nový zákon týkajúci sa majetkových priznaní a konfliktu záujmov členov vlády a iných osôb zastávajúcich verejné funkcie.
Slabé analytické kapacity ministerstiev
Pri tvorbe zákonov je potrebná dôraznejšia spolupráca vlády so sociálnymi partnermi a posilnenie nezávislých orgánov.
Komisia v oblasti stavu demokracie ocenila, že sa nová slovenská vláda zameriava na zlepšenie plánovania a transparentnosti legislatívneho procesu. Pri prijímaní nových zákonov, ktoré často prechádzajú zrýchlenými parlamentnými postupmi, však chýba posudzovanie ich vplyvu a konzultácie so zainteresovanými stranami a skutočné zapojenie sociálnych aktérov do legislatívy je obmedzené.
Podľa správy z Bruselu sú analytické kapacity ministerstiev slabé a zhoršujú efektívnu tvorbu slovenskej politiky.
Sľuby o transparentnej štátnej službe
Brusel vníma zámery vlády SR o posilnení právomocí ústavného súdu a možnosť zavedenia kontroly ex ante nad dodržiavaním zákonov s ústavou, zároveň však vyzýva na posilnenie transparentnosti, efektívnosti a zodpovednosti verejnej správy.
Pozitívne vníma aj vládne sľuby o reforme a posilnení štátnej služby s dôrazom na transparentnosť a etiku štátnych zamestnancov.
Viac financií pre nezávislé orgány
Slovensku by podľa správy pomohlo, keby nezávislé orgány mali jasnejší mandát a silnejšie rozpočtové krytie.
Napríklad Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré dozerá na dodržiavanie ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania, je na "spodnej hranici" financovania v porovnaní s inými strediskami v EÚ a sú aj určité obavy o jeho nezávislosť.
Na nedostatočné financovanie poukázala aj kancelária ombudsmana, čo verejnému ochrancovi práv sťažuje výkon činností.
Komisia víta vládne zámery posilniť kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý v súčasnosti môže presadzovať iba obmedzené zmeny na základe uskutočnených auditov.
Správa o právnom štáte poukázala na skutočnosť, že Slovensko má zavedený podporný rámec pre občiansku spoločnosť, a eviduje zámery vlády posilniť systém financovania mimovládnych organizácií a podporovať organizácie zaoberajúce sa ochranou ľudských práv, budovaním demokratického občianstva, elimináciou všetkých foriem diskriminácie a odhaľovaním korupcie.
Príležitosť na skoncovanie s minulosťou
Slovenská spoločnosť sa čoraz viac venuje témam právneho štátu, konštatuje dokument Európskej komisie.
Spôsobila to aj vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, čo verejnosť všeobecne vnímala ako útok na vládu zákona, občiansku spoločnosť a slobodu prejavu.
Komisia pozorne vníma signály, podľa ktorých tento vývoj predstavuje pre Slovensko príležitosť skoncovať s minulosťou, ktorá sa vyznačovala vysokou mierou politickej polarizácie, čo vplývalo aj na fungovanie štátnych inštitúcií a verejnej správy.
Zlyhania pri monitorovaní verejnoprávnej televízie
V oblasti nezávislosti médií Brusel poukázal najmä na konflikt záujmov medzi vlastníkmi médií a vládnucimi stranami a na nemožnosť regulácie štátnej reklamy.
Komisia v 17-stránkovom dokumente o Slovensku uviedla, že Ústava SR zakotvuje slobodu prejavu, právo na prístup k informáciám a právo názoru.
Slováci majú zákonom zaručené právo na prístup k informáciám; zákon o vysielaní a retransmisii poskytuje potrebné množstvo informácií; tlačový zákon ustanovuje pravidlá týkajúce sa tlače a novinárov; Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá má svoje jasné kompetencie a zodpovednosti a jej nezávislosť, je zaručená, existuje však mierne riziko politických nominácii jej členov.
V tejto súvislosti Brusel upozornil na sťažnosti občianskych združení, že Rada pre vysielanie a retransmisiu zlyhala pri riadnom monitorovaní verejnoprávnej televízie počas posledného volebného obdobia.
Európska komisia skonštatovala, že na Slovensku sa sloboda prejavu všeobecne považuje za silne chránenú, SR má však najvyšší trest spomedzi všetkých členov EÚ za trestné hanobenie - pobyt vo väzení až na osem rokov.
Exekutíva EÚ eviduje, že vláda SR chce zreformovať právny rámec pre určité mediálne on-line služby a upraviť finančné zdroje pridelené príslušným regulačným orgánom.
Neznámi vlastníci
Správa o stave právneho štátu na Slovensku však upozornila na neexistenciu systematického regulačného rámca umožňujúceho transparentnosť vlastníctva médií, čo podľa Bruselu predstavuje rizikovú oblasť.
Kým napríklad zákon o registri partnerov verejného sektora umožňuje nepriame zverejnenie konečných vlastníkov významných mediálnych serverov, médiá, ktoré nepodnikajú so štátom a nie sú napojené na verejné financovanie, v tomto registri nie sú uvedené.
Rade pre vysielanie a retransmisiu a ministerstvu kultúry chýbajú účinné právne nástroje na získanie informácií o konečných vlastníkoch médií. Predstavuje to značný problém najmä pokiaľ ide o elektronické médiá.
Komisia v tejto súvislosti spresnila, že revidovaná smernica EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách nabáda členské štáty, aby prijali legislatívne opatrenia stanovujúce, že poskytovatelia mediálnych služieb sprístupnia informácie týkajúce sa ich vlastníckej štruktúry vrátane skutočných vlastníkov.
Chýba legislatíva proti konfliktu záujmov
Pokiaľ ide o politickú nezávislosť médií, zo správy Európskej komisie vyplýva, že Slovenskej republike chýbajú právne záruky, ktoré by účinne vylučovali konflikt záujmov medzi vlastníkmi médií a vládnucimi stranami či politikmi.
Tento problém je citeľný hlavne v menších lokálnych médiách počas volebných období, pretože väčšina takýchto médií je financovaná alebo spoluvlastnená miestnymi obecnými úradmi.
Komisia spresnila, že veľké celonárodné noviny a tlačové agentúry na Slovensku aj naďalej odolávajú politickým tlakom.
Exekutíva EÚ upozornila, že na Slovensku neexistuje právny rámec na reguláciu distribúcie štátnej reklamy a tento pojem nedefinuje ani zákon o vysielaní a retransmisii.
Bezpečnosť novinárov sa stala predmetom rozsiahlych debát po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorá odhalila prípady nelegálneho špehovania novinárov a nedostatočnú reakciu polície po podaní správ o vyhrážkach smrti novinárom.
Brusel za problém považuje aj správy o vyhrážkach či nenávistných kampaniach voči novinárom na Slovensku a zavedenie zákona, ktorý poskytuje politikom právo na odpoveď.
