BAKU. Po dvoch mesiacoch vzájomných potýčok medzi Arménskom a Azerbajdžanom v nedeľu vypukli ťažké boje o separatistický región Náhorný Karabach.
Na oboch stranách si boje vyžiadali aj niekoľko civilných obetí. Arménsko a Náhorný Karabach vyhlásili stanné právo, v spornom regióne tiež začala totálna vojenská mobilizácia.
Zo spustenia agresie sa obviňujú obe strany. Predstavitelia Náhorného Karabachu tvrdia, že azerbajdžanská armáda začala v ranných hodinách "aktívne bombardovať" predné bojové pásmo separatistického regiónu, ako aj tamojšie civilné ciele vrátane mesta Stepanakert - karabašskej metropoly.
"Šestnásť ľudí zomrelo a viac ako sto utrpelo zranenia pri bojoch," informoval Artur Sarkisian, zástupca šéfa ozbrojených síl Náhorného Karabachu.
Nevyjadril sa však, či tento údaj zahŕňa vojakov aj civilistov. Arménsky ombudsman Arman Tatojan, predtým povedal, že pri bombardovaní zomrela jedna žena a jedno dieťa.
Arménsko vyhlásilo, že zostrelené boli dva azerbajdžanské vrtuľníky a delostrelectvo zasiahlo tri azerbajdžanské tanky. Ministerstvo obrany Azerbajdžanu však toto tvrdenie poprelo. Úrady Náhorného Karabachu uviedli, že bombardovanie zasiahlo hlavné mesto regiónu Stepanakert a mestá Martakert a Martuni. Podľa hovorcu arménskeho ministerstva obrany Artsruna Hovhannisjana azerbajdžanské bombardovanie zasiahlo aj arménske územie neďaleko mesta Vardenis.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev prikázal, aby sa v niektorých regiónoch vyhlásil výnimočný stav a vyzval na zákaz vychádzania vo veľkých mestách. V televíznom prejave k národu povedal, že "arménske bombardovanie viedlo k stratám medzi azerbajdžanskými silami a civilným obyvateľstvom", ale neposkytol nijaké ďalšie podrobnosti.
Ruský prezident Vladimir Putin medzitým vyzval na deeskaláciu bojov medzi Arménskom (spojencom Moskvy) a Azerbajdžanom, upozornila AFP s odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa.
"Je dôležité vyvinúť maximálne úsilie, aby sa zabránilo ďalšej eskalácii konfrontácie. Najdôležitejšie je to, aby sa nepriateľské akcie skončili," povedal Putin v telefonickom rozhovore s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov "intenzívne nadväzuje kontakty s cieľom primäť obe strany k prímeriu a začatiu vyjednávania, aby sa situácia stabilizovala," uviedla hovorkyňa ruského rezortu zahraničia Maria Zacharová.
Sporný región
Viac ako tri desaťročia trvajúci konflikt medzi dvoma juhokaukazskými republikami sa opäť rozhorel ešte v júli, keď pri potýčkach zahynulo na oboch stranách najmenej 16 ľudí.
Náhorný Karabach sa nachádza na juhozápade Azerbajdžanu. V neuznanom štáte však tvoria väčšinou obyvateľstva etnickí Arméni a väčšinu územia kontrolujú aj špeciálne arménske jednotky.
Azerbajdžan odmieta obvinenia, že zaútočilo na enklávu ako prvé. Armáda z Baku tvrdí, že v priebehu dňa už obsadila šesť obcí v oblasti, čo Arménsko odmieta. Armáda Náhorného Karabachu zase hovorí o zostrelení dvoch azerbajdžanských vrtuľníkov, troch dronov a troch tankov.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan na Twitteri odkázal, že stojí pri arménskej armáde, aby ochránila svoju vlasť pred azerbajdžanskou inváziou. Azerbajdžanský prezident zase podľa BBC povedal, že treba navždy zastaviť arménsku okupáciu ich územia.
Boje o Náhorný Karabach. (zdroj: SME - Igor Kovár)Turecko núka podporu
Veľký vplyv na konflikt môžu mať aj svetové veľmoci. Turecko je dlhodobý spojenec Azerbajdžanu, keďže s Arménskom ich rozdeľuje názor na genocídu Arménov z čias Osmanskej ríše.
Prezident Náhorného Karabachu: Právo na sebaurčenie nie je bez výhrad Čítajte "Ponúkneme Azerbajdžanu pomoc v akejkoľvek forme," povedal podľa agentúry TASS turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu. Rusko zatiaľ vyzýva na mier, keďže aj pre nich je to strategický región s ropou a zemným plynom.
Arménsky premiér varoval medzinárodné spoločenstvo pred tureckými zásahmi.
"Vyzývam medzinárodné spoločenstvo, aby využilo všetky existujúce páky na zabránenie Turecku zasahovať (do konfliktu), čo môže raz a navždy destabilizovať (kaukazský) región," uviedol Pašinjan v televíznom prejave. Dodal, že turecké "agresívne správanie spôsobuje vážne obavy", a odsúdil tureckú podporu Azerbajdžanu.
Podľa agentúry TASS Pašinjan taktiež vyhlásil, že arménska vláda by mala zvážiť otázku uznania nezávislosti medzinárodne neuznanej Náhornej karabašskej republiky. "Takáto otázka je v našom programe. Mali by sme o tom diskutovať veľmi vážne. Zvažujeme všetky scenáre možného vývoja," dodal arménsky premiér.
Konflikt o Náhorný Karabach trvá už od roku 1988, kedy etnickí Arméni vyhlásili na území nezávislosť od Azerbajdžanu. Vojna si medzi rokmi 1988 až 1994 vyžiadala viac ako 30-tisíc obetí. Odvtedy dochádza k potýčkam, ktoré si celkovo za dve dekády vyžiadali asi tritisíc mŕtvych. Azerbajdžan dlhodobo hovorí o tom, že chce Náhorný Karabach získať späť pod svoju kontrolu.
Francúzsko, Rusko a USA sa pokúsili sprostredkovať mierovú dohodu ako tzv. minská skupina, ale iniciatíva v roku 2010 stroskotala.
Na boje reagovalo medzinárodné spoločenstvo
Predseda Európskej rady Charles Michel vyzval na zastavenie bojov.
"Vojenské akcie musia okamžite prestať, aby sa predišlo širšej eskalácii," uviedol Michel, podľa ktorého je nutný "okamžitý návrat k rokovaniam bez kladenia podmienok", informuje tlačová agentúra AFP.
K rovnakej výzve sa bezprostredne pridali aj Rusko, Francúzsko, Nemecko, Irán či Vatikán.
Pápež František počas príhovoru k veriacim na vatikánskom Námestí svätého Petra uviedol, že sa modlí za mier v kaukazskej oblasti. Líder 1,3 miliardy katolíkov vyzval ľudí, aby sa k nemu pripojili v tichej modlitbe.
