SARAJEVO. Bosnianske úrady začnú trestné stíhanie médií, ktoré zverejnili meno chráneného svedka v procese súvisiacom s genocídou v Srebrenici, informoval v utorok spravodajský portál Balkan Insight.
"Iniciovali sme spolu s prokuratúrou postup na ďalšiu ochranu svedka a začatie trestného stíhania tých, ktorí zverejnili totožnosť chráneného svedka," uviedla sudkyňa Súdu Bosny a Hercegoviny Minka Krehová.
Médiá čelia žalobám
Meno svedka zverejnil na svojej webovej stránke verejnoprávny Rozhlas a televízia Republiky Srbskej (RTRS) a ďalšie médiá. Takéto konanie je v krajine klasifikované ako trestný čin.
RTRS sa pre Balkánsku sieť investigatívneho spravodajstva (BIRN) odmietla vyjadriť k tomu, prečo zverejnila totožnosť chráneného svedka. Krátko na to RTRS stiahla zo svojho webu časť urážlivého článku a uviedla, že svedka spoznali ľudia.
Spomínaný svedok vypovedal na súde s bývalými bosnianskosrbskými policajtmi Miodragom Josipovičom a Branimirom Tesičom pre ich údajnú účasť na genocíde Bosniakov zo Srebrenice v júli 1995.
Svedok vo svojom svedectve uviedol, že v roku 1996 mu Radovan Viškovič, ktorý je v súčasnosti predsedom vlády Republiky srbskej, ponúkol peniaze na vykopanie masového hrobu v meste Miliči.
Po tom, čo štátna prokuratúra minulý týždeň potvrdila, že pracuje na prípade spojenom s Viškovičom, niektoré médiá zverejnili články, v ktorých sa uvádza meno chráneného svedka.
Misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v Bosne a Hercegovine odsúdila zverejnenie identity chráneného svedka s tým, že išlo o "závažné porušenie jedného zo základných princípov fungujúceho súdneho systému".
Hrozba väzenia
Podľa bosnianskych zákonov môžu byť ľudia za zverejnenie totožnosti chráneného svedka odsúdení na šesť mesiacov až päť rokov väzenia.
Srebrenica, malé horské mesto, bolo v polovici 90. rokov dejiskom genocídy moslimského obyvateľstva; najhoršieho zločinu spáchaného v Európe od druhej svetovej vojny.
Mesto, ktoré bolo počas bosnianskej vojny (1992-95) v "bezpečnej zóne" mierových síl OSN, napadli v júli 1995 bosnianskosrbskí vojaci a členovia polovojenských jednotiek, pričom následne zmasakrovali vyše 8000 moslimských mužov a chlapcov.
Daytonská mierová dohoda z roku 1995 ukončila krvavý vojenský konflikt v Bosne (1992-95) a rozdelila správu krajiny medzi Republiku srbskú (RS) a chorvátsko-moslimskú Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH).
Politický život v krajine napriek medzinárodným snahám paralyzujú neustále spory medzi lídrami etnických entít.
