WASHINGTON, BRATISLAVA. Právo začala študovať na Harvarde, ako jedna z deviatich žien medzi viac než 550 poslucháčmi v ročníku. Štúdium zakončila na rovnako prestížnej Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Hoci Ruth Baderová Ginsburgová dosahovala vynikajúce výsledky, dlhšie si nevedela nájsť prácu v právnickej kancelárii.
Zomrela sudkyňa amerického najvyššieho súdu Ginsburgová Čítajte Neskorší dekan Harvardu Albert Sachs odporučil čerstvú absolventku práva Felixovi Frankfurterovi, vtedy už sudcovi Najvyššieho súdu Spojených štátov. Ten však nikdy predtým neponúkol prácu žene a neurobil to ani tentoraz.
Ruth Baderovú Ginsburgovú odmietol čo i len pozvať na pohovor na pozíciu koncipientky, uvádza denník Financial Times.
Napriek počiatočnému odmietaniu sa nádejnej právničke neskôr nielenže podarilo uplatniť v odbore, ale napokon sa sama stala sudkyňou na Najvyššom súde.
Bojovníčka za práva žien a rodovú rovnosť sa v posledných rokoch, napriek pokročilému veku, stala popkultúrnou ikonou. Vzniklo o nej viacero filmov a jej podobizeň sa objavovala na tričkách či šálkach.
