BRATISLAVA. Vo veku 87 rokov v piatok zomrela sudkyňa amerického najvyššieho súdu Ruth Baderová Ginsburgová.
Podľa vyhlásenia súdu podľahla komplikáciám spojeným s rakovinou pankreasu a posledné momenty prežila doma so svojou rodinou.
Loading
...Ikona pre amerických liberálov
Ginsburgovú vymenoval v roku 1993 vtedajší americký prezident Bill Clinton. Jej úmrtie by podľa agentúry Reuters mohlo ešte viac prevážiť pomer síl v deväťčlennom senáte najvyššieho súdu na stranu konzervatívcov, ktorí mali doteraz prevahu piatich proti štyrom.
"Naša krajina stratila právnika historického významu. My na najvyššom súde sme stratili milovaného kolegu. Dnes smútime, avšak s pevným presvedčením, že ďalšia generácia si bude Ruth Baderovú Ginsburgovú pamätať tak, ako sme ju poznali - ako neúnavného a rázneho bojovníka za spravodlivosť," uviedol predseda najvyššieho súdu USA John Roberts.
Ginsburgová sa v roku 1993 stala len druhou ženou, ktorá získala post v najvyššej súdnej inštancii Spojených štátov.
Agentúry Reuters aj AP ju označujú predovšetkým za bojovníčku za práva žien, ktorá sa postupne stala ikonou pre amerických liberálov.
Počas pôsobenia na najvyššom súde sa potýkala s radom zdravotných problémov vrátane zlomenín rebier, rakoviny pľúc a kolorektálnej rakoviny. V posledných mesiacoch dochádzala na chemoterapiu po tom, ako u nej vyšetrenie vo februári odhalilo nádory na pečeni.
Ginsburgovú vymenoval do funkcie v roku 1993 Bill Clinton. (zdroj: TASR/AP)Vymenuje jej nástupcu Trump?
Odchod Ginsburgovej podľa AP pravdepodobne rozpúta politickú bitku ohľadom toho, či je na mieste, aby bolo uvoľnené miesto v senáte zaplnené ešte pred novembrovými voľbami.
Vývoj otvára cestu k vymenovaniu už tretieho člena najvyššieho súdu vybraného prezidentom Donaldom Trumpom.
Prípadnú nomináciu by musel schváliť americký Senát, v tom však majú väčšinu Trumpovi republikáni.
Sudcovia najvyššieho súdu majú v USA doživotné mandáty a ako píše Reuters, hrajú obrovskú úlohu pri formovaní právnych noriem v oblastiach od práv menšín po právomoci hlavy štátu.
Najvyšší súd napríklad verdiktom z roku 1973 legalizoval potraty v celých USA, v roku 2015 zasa dal zelenú sobášom homosexuálnych párov.
