BRUSEL. Európsky parlament prijal vo štvrtok uznesenie o situácii v Bielorusku, v ktorom neuznáva výsledky bieloruských prezidentských volieb z 9. augusta a odsudzuje bieloruské orgány za násilné potlačenie pokojných protestov.
Za prijatie uznesenia hlasovalo 574 poslancov, 37 bolo proti a 82 sa zdržalo hlasovania.
Po 5. novembri, keď úradujúcemu bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi vyprší funkčné obdobie, ho europoslanci už nebudú uznávať ako prezidenta tejto krajiny.
Ženám v čele opozície vyjadrili uznanie
Poslanci vítajú nedávno zriadenú bieloruskú Koordinačnú radu ako "dočasné zastúpenie ľudí požadujúcich demokratické zmeny" v Bielorusku, ktoré je otvorené viesť dialóg so všetkými zainteresovanými stranami.
Cichanovská pripravuje zoznam osôb, ktoré majú byť zodpovedné za násilie voči protestujúcim Čítajte Parlament taktiež žiada okamžité prepustenie zatknutých členov Koordinačnej rady a všetkých svojvoľne zadržaných z politických dôvodov.
Europoslanci podporujú sankcie Únie voči osobám zodpovedným za volebné podvody v Bielorusku - vrátane Alexandra Lukašenka - a odsudzujú hybridné zasahovanie Ruskej federácie do bieloruských vnútorných záležitostí.
Parlament okrem toho požaduje preskúmanie možnosti zahrnutia ruských občanov priamo zapojených do podpory Lukašenkovho režimu na sankčné zoznamy.
Poslanci v uznesení vyjadrujú uznanie bieloruským ženám na čele so Sviatlanou Cichanovskou, Veranikou Capkalovou a Maryjou Kalesnikavovou a ich podporovateľom za ich odvahu pri vyjadrovaní a zastupovaní legitímnych požiadaviek bieloruského ľudu, pričom konštatujú, že mnoho Bielorusov považuje za víťaza prezidentských volieb práve Cichanovskú.
Sankcie voči Rusku požadujú sprísniť
Parlament prijal aj uznesenie vyzývajúce Európsku úniu, aby prehodnotila vzťahy s Ruskom v súvislosti s otravou ruského opozičného politika Alexeja Navaľného.
Za prijatie uznesenia hlasovalo 532 poslancov, 84 bolo proti a 72 sa zdržalo hlasovania.
Parlament vo svojom uznesení dôrazne odsúdil pokus o otravu na Navaľného jedom novičok, ktorý je možné vyvinúť iba v štátnych vojenských laboratóriách a nemôžu ho získať súkromné osoby.
Navaľnyj bol zrejme otrávený vodou z fľaše vo svojej hotelovej izbe Čítajte To podľa europoslancov naznačuje, že za útokom stáli ruské orgány. Aj keby bol za útok zodpovedný niekto iný, stále by podľa uznesenia išlo o zjavné porušenie medzinárodných právnych záväzkov Ruska.
Parlament tiež zdôrazňuje, že pokus o atentát na Navaľného bol súčasťou systémového úsilia umlčať disidentské hlasy v Rusku.
Tento prípad je však podľa europoslancov iba jedným z mnohých nástrojov ruskej politiky zameranej na represívne a agresívne kroky podnikané po celom svete.
Europoslanci preto vyzvali na okamžité medzinárodné vyšetrovanie Navaľného otravy za účasti Únie, OSN, Organizácie pre zákaz chemických zbraní a Rady Európy.
Ruské orgány vyzvali na plnú spoluprácu "s cieľom zabezpečiť nestranné medzinárodné vyšetrovanie a postaviť zodpovedné osoby pred súd".
Európsky parlament okrem toho požaduje "čo najskôr vytvoriť zoznam prísnych reštriktívnych opatrení voči Rusku a posilniť existujúce sankcie".
Situácia LGBTI menšín sa v Poľsku zhoršuje
Európsky parlament uznesením zároveň odsúdil potláčanie LGBTI menšín v Poľsku, pričom vyjadril obavy v súvislosti s legislatívnym a volebným systémom, ako aj s nezávislosťou súdnictva a dodržiavaním základných práv v tejto krajine.
Za prijatie uznesenia hlasovalo 513 poslancov, 148 bolo proti a 33 sa zdržalo hlasovania.
Parlament odsúdil hromadné zatknutie a následné zaobchádzanie so 48 LGBTI aktivistami zo 7. augusta 2020.
Odsudzuje aj kladné stanovisko poľského episkopátu k tzv. konverzným terapiám, ktorých cieľom je zmena sexuálnej orientácie či rodovej identity príslušníkov menšín.
Europoslanci vyjadrili obavy zo zhoršujúcej sa situácie v tejto súvislosti od roku 2017, keď sa Európska komisia rozhodla aktivovať postup voči Poľsku podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii. Zároveň vyzvali Radu EÚ, aby "konečne konala" v tomto postupe a ochraňovala tak poľské menšiny a právny štát.
"Poľská vláda zabudla, že demokracia nie je o vláde väčšiny, ale o rešpektovaní práva na odlišný názor a o ochrane menšín. Parlament prijal na túto tému desať uznesení a Komisia iniciovala štyri konania pre nesplnenie povinností členského štátu, poľské orgány však naďalej odmietajú dodržiavať európske hodnoty a pokračujú v konaní, ktoré je v rozpore s európskym právnym poriadkom," uviedol španielsky europoslanec Juan Fernando López Aguilar (S/D).
Článok 7 Zmluvy o EÚ je zameraný na ochranu právneho štátu v členských krajinách Únie. Súdne reformy v Poľsku podľa Únie dospeli do stavu, keď je súdnictvo pod politickou kontrolou vládnucej väčšiny. Článok 7 by mohol viesť k sankciám Európskej únie proti Poľsku.
Solidarita s Gréckom a Cyprom
Europoslanci vyzvali Turecko, aby prestalo s nelegálnym výskumom a s ďalšími činnosťami, ktoré sa týkajú ťažby nerastných surovín vo východnej časti Stredozemného mora. Zároveň vyjadrili solidaritu s Gréckom a Cyprom.
Za prijatie uznesenia hlasovalo 601 poslancov, 57 boli proti a 36 sa zdržali hlasovania.
Čo sa deje nám, deje sa EÚ. Prezident Cypru žiada o rázny postoj voči Turecku Čítajte V uznesení europoslanci vyslovili obavy nad napätou situáciou a nad možnou vojenskou eskaláciou medzi členskými štátmi Únie Gréckom a Cyprom a kandidátom na členstvo v Únii Tureckom.
Europoslanci vyzývajú Turecko, aby prestalo s prieskumom ložísk ropy a zemného plynu v Stredomorí, s narúšaním gréckeho vzdušného priestoru a teritoriálnych vôd Grécka a Cypru a aby tiež ukončilo "nacionalistickú rétoriku vojnového štvania".
Parlament uvítal, že Turecko 12. septembra stiahlo jednu výskumnú loď zo spornej oblasti, avšak krajinu naďalej vyzýva, aby zo Stredomoria stiahla aj svoje vojenské sily a deeskalovala tak napätie medzi spomínanou trojicou krajín.
Europoslanci vyzývajú členské štáty Únie a Turecko, aby podporili politický dialóg v Líbyi a aby dodržiavali zbrojné embargo uvalené Bezpečnostnou radou OSN.
Zároveň odsúdili negatívny vplyv tureckej zahraničnej politiky a ďalších činností na stabilitu tohto regiónu vrátane Sýrie.
Podľa europarlamentu sa spoločné riešenie môže dosiahnuť len prostredníctvom dialógu, diplomacie a vyjednávania, pričom europarlament nevylúčil možnosť uvalenia sankcií.
