BRUSEL. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu v Bruseli vo svojom prvom prejave o stave EÚ varovala Britániu, že jej snahy o pozmenenie brexitovej dohody s EÚ sú nezákonné.
Informovala o tom agentúra AFP.
"S každým novým dňom šance na včasnú dohodu slabnú," vyjadrila šéfka Európskej komisie obavy z uzavretia pobrexitovej obchodnej dohody.
"Rokovania boli vždy náročné a zvykli sme si na to... Avšak rozhovory nepokročili tak, ako by sme si želali. A zostáva nám veľmi málo času."
Dohoda v prospech pokoja na írskom ostrove
Von der Leyenová poukázala na to, že dohoda uzavretá medzi Londýnom a EÚ je "najlepším a jediným spôsobom", ako zaistiť mier na írskom ostrove.
"Nemôže byť jednostranne zmenená, ignorovaná či nesprávne aplikovaná," vyhlásila s tým, že ide o vec dodržiavania zákonov a vzájomnej dôvery.
Von der Leyenová chce silnejšiu európsku zdravotnú úniu Čítajte Britská vláda minulý týždeň oznámila, že predloží návrh zákona, ktorý zámerne porušuje vlani podpísanú dohodu o tzv. brexite, teda vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Zmeny sa týkajú tzv. írskej poistky.
Podľa EÚ však tieto plánované zmeny predstavujú porušenie medzinárodného práva. EÚ podľa britského premiéra Borisa Johnsona hrozí zavedením colnej hranice v Írskom mori, ktorá by oddelila Severné Írsko od zvyšku Británie.
EÚ bude brániť zvrchovanosť Grécka a Cypru
Von der Leyenová v súvislosti so spormi Turecka s Gréckom a Cyprom vo východnom Stredomorí varovala Ankaru, aby "nezastrašovala" susedné krajiny.
Turecko je podľa nej kľúčovým partnerom v migračnej kríze, keďže má na svojom území milióny migrantov a od EÚ za to dostáva značnú finančnú podporu, ale "nič z toho ho neoprávňuje na to, aby zastrašovalo svojich susedov". Hoci sú Turecko a EÚ na mape blízko, "zdá sa, že sa začíname vzďaľovať", povedala šéfka Európskej komisie.
Dodala, že Grécko a Cyprus môžu počítať s "plnou podporou pri ochrane svojej legitímnej zvrchovanosti".
Grécko a Turecko, členské krajiny Severoatlantickej aliancie, v spore o potenciálne zásoby ropy a zemného plynu vyslali vojenské lode do oblasti, kde turecké prieskumné plavidlo Oruc Reis vykonávalo seizmický výskum, a uskutočnili vojenské cvičenia demonštrujúce ich nároky.
Výzva na spoluprácu v migračnej politike
V súvislosti s ničivým požiarom v utečeneckom tábore Moria na gréckom ostrove Lesbos vyzvala von der Leyenová EÚ na spoluprácu v otázkach migrácie.
"Očakávam, že všetky členské štáty zintenzívnia svoje úsilie. Migrácia je európskou výzvou a celá Európa musí prispieť svojím dielom".
Napomenutie pre Poľsko
Šéfka Európskej komisie vo svojom prejave kritizovala i populizmus poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá vo viacerých obciach, okresoch a vojvodstvách zaviedla takzvané zóny bez LGBTI ideológie.
"Čo sa týka budovania únie rovnosti, nikdy z toho nezľavím," vyhlásila. Vyzvala na vytvorenie "únie, v ktorej môžete byť tým, kým ste a môžete milovať toho, koho chcete, bez strachu z obviňovania a diskriminácie".
"Byť tým, kým ste, nie je vaša ideológia. Je to vaša identita. A nikto vám to nikdy nemôže vziať. Chcem sa preto vyjadriť absolútne jednoznačne, zóny bez LGBTQI sú zóny bez ľudskosti. A v našej Únii nemajú miesto," dodala.
Reakcie slovenských europoslancov:
Monika Beňová (Smer-SD, S/D): "Oceňujem vyjadrenia týkajúce sa európskej minimálnej mzdy a jej významu. Tá môže nepochybne pomôcť pri znižovaní počtu osôb ohrozovaných chudobou a k postupnému zvyšovaniu životného štandardu nízkopríjmových skupín obyvateľstva."
Ivan Štefanec (KDH, EĽS): "Tak ako v prípade boja s pandémiou, aj pri budovaní digitálnej ekonomiky musíme postupovať spoločne. Som rád, že Komisia má na zreteli potreby malých a stredných podnikov v čase krízy a deklarovala pre ne nielen finančnú pomoc, ale aj znižovanie administratívnych bariér a dokončenie spoločného trhu."
Miroslav Číž (Smer-SD, S/D): "Som rád, že v tejto súvislosti upriamila osobitnú pozornosť aj na zámer podporiť malé a stredné podnikanie, ktoré sú pre hospodárstvo EÚ absolútne kľúčové a ktorých podmienky sa snažím zlepšovať aj mojou prácou vo výbore INTA."
Rober Hajšel (Smer-SD, S/D): "(Von der Leyenová) zdôraznila nevyhnutnosť finančného posilnenia Európskej zdravotnej únie, čo by bolo isto nápomocné pre krajiny ako Slovensko v prípade prepuknutia výraznejšej druhej vlny ochorenia COVID-19."
Eugen Jurzyca (SaS, EKR) : "Vítam vyjadrenie šéfky EK o potrebe bojovať proti byrokracii a za slobodnejší pohyb tovarov a služieb v EÚ. Nesúhlasím ani s tým, že EÚ má dostatočné vízie a plány a už stačí len konať. Podľa mňa víziám aj plánom chýbajú často kvalitné analýzy dopadov a najlepších praktík."
Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS, EKR): "Z prejavu je jasné, že (EK) nechce iba opravovať pandémiou zničené hospodárstvo, ale dosiahnuť digitálnu a zelenú transformáciu. Stojí pred nami obrovská výzva a EÚ sa musí zlepšiť v prioritizácii, aby sme budúcim generáciám zanechali dlhodobú pridanú hodnotu a nie iba zoznam ambicióznych projektov a čo je ešte dôležitejšie - dlhov."
Vladimír Bilčík (Spolu-OD, EĽS): "Predsedníčka EK "jasne povedala, že Európa potrebuje po pandémii zelenú a modernú obnovu, preto je kľúčové, aby Slovensko predstavilo také reformné priority, aby sme európsky plán obnovy pretavili do čistejšej, zdravšej a vzdelanejšej budúcnosti pre našu krajinu".
Michal Wiezik (Spolu-OD, EĽS): "Von der Leyenová vyzdvihla dôležitosť zelenej obnovy EÚ a predstavila nový cieľ zníženia emisií do roku 2030 o najmenej 55 percent. Jednou z najprogresívnejších ambícií v rámci znižovania emisií je prebudovanie energetického systému EÚ a zároveň zníženie energetickej závislosti EÚ vybudovaním vodíkových sietí a poháňaním priemyslu, najmä oceliarskeho a automobilového zeleným vodíkom. V prejave chýbalo vyjadrenie o potrebe reformy spoločnej agrárnej politiky EÚ, ako aj "kritickej potreby ochrany ekosystémov a biodiverzity".
Martin Hojsík (Progresívne Slovensko, Obnovme Európu): "Von der Leyenová zdôraznila cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, cieľ prechodu na cirkulárnu ekonomiku, ako aj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 55 percent do roku 2030. Obávam sa, že 55 percent nemusí byť pre planétu dostatočných. Teraz je však rad na členských štátoch tento cieľ dosiahnuť."
