BRUSEL. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predniesla v stredu pred poslancami Európskeho parlamentu premiérový prejav o stave únie, v ktorom predstavila priority Európskej komisie pre nasledujúcich 12 mesiacov.
Napriek tomu, že svet momentálne bojuje s pandémiou koronavírusu, súčasné obdobie označila ako "veľkú príležitosť na uskutočnenie zmien".
Poďakovala zdravotníkom
"V ostatných mesiacoch sme zistili, čo máme spoločné. Museli sme obetovať časť svojej osobnej slobody pre bezpečie iných. Ako členovia Európskej únie musíme zdieľať časť svojej suverenity pre spoločné dobro," povedala nemecká politička a poznamenala, že "ľudia v Európe momentálne trpia a boja sa o najbližších či prácu".
Dodala však, že počas ostatných šiestich mesiacov Európania ukázali silu ducha.
"Mohli sme to sledovať u ošetrovateľov, lekárov a zdravotníkov, ktorí dennodenne podstupovali riziko, aby sme to nemuseli robiť my. Vzdávam im za to hold," vyhlásila.
Posilnenie biomedicínskeho výskumu
Ursula von der Leyenová zároveň vyzvala na vytvorenie silnejšej únie v oblasti zdravotníctva a navrhla zriadenie novej agentúry zameranej na biomedicínsky výskum s názvom BARDA a uskutočnenie globálneho zdravotníckeho summitu.
Informovali o tom agentúry AFP a DPA.
"Pre mňa je to celkom jasné. Potrebujeme silnejšiu európsku zdravotnú úniu," povedala von der Leyenová.
Pandémia nového druhu koronavírusu podľa nej zdôraznila potrebu užšej spolupráce. "Ľudia v Európe ešte vždy trpia," vyhlásila.
Loading
...Krehký a zraniteľný svet
Európska komisia chce znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 55 percent Čítajte Pandémia COVID-19 podľa nej ukázala, aký krehký a zraniteľný je svet, ako aj európske hodnoty.
Ľudia sa chcú však tejto neistoty zbaviť a sú pripravení na nový začiatok.
"Európa musí teraz ukázať spôsob, ako túto neistotu premeniť na novú silu," uviedla predsedníčka Európskej komisie.
Takisto je potrebné zabezpečiť, aby bola EÚ lepšie pripravená na budúce krízy a vedela reagovať na cezhraničné zdravotné hrozby.
Viac financií pre zdravotnícky program
Podľa šéfky Európskej komisie by sa malo viac diskutovať o kompetenciách v oblasti zdravotníctva. Európsky parlament vyzvala na zvýšenie finančnej podpory pre zdravotnícky program EU4Health.
Von der Leyenová takisto uviedla, že navrhne, aby sa na budúci rok konal v Taliansku počas jeho predsedníctva v skupine G20 konať globálny zdravotnícky summit, na ktorom si jednotlivé krajiny vymenia skúsenosti z koronavírusovej krízy.
"Toto ukáže Európanom, že naša Únia je tu na to, aby ich všetkých ochránila," ubezpečila.
Prísnejšie emisné limity
Do roku 2030 navrhne Európska komisia znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent v porovnaní s hodnotami z roku 1990. Doteraz sa počítalo s obmedzením o 40 percent.
"Uznávam, že nárast zo 40 na 55 (percent) je pre niektorých príliš veľa, pre iných to nie je dosť," uviedla von der Leyenová. "Pre nás je tento cieľ do roku 2030 ambiciózny, dosiahnuteľný a prospešný pre Európu."
Loading
...Štandardy pre minimálnu mzdu v Európe
Ako ďalej uviedla Von der Leyenová, ktorá funkciu predsedníčky Európskej komisie zastáva od 1. decembra 2019, dôvera Európanov v spoločnú meno euro nikdy nebola silnejšia. Podľa nej by sa tiež mali stanoviť spoločné štandardy pre minimálnu mzdu v Európe.
"Pravda je taká, že príliš veľa ľudom sa neoplatí pracovať. Dumpingové platy ničia dôstojnosť práce a férovú konkurenciu na spoločnom trhu. To musí skončiť," vyzvala.
Digitálna budúcnosť predstavuje podľa Von der Leyenovej veľkú výzvu. Ako prezradila, Európska komisia chystá legislatívu pre umelú inteligenciu, ktorá podľa nej "otvára nový fantastický svet".
"Samozrejme, tento svet musí byť regulovaný pre prípad, že sa niečo zvrtne," zdvihla pomyselný varovný prst.
Ochrana osobných údajov aj ľudských práv
Európska komisia údajne chystá aj nové pravidlá pre stanovenie bezpečnej digitálnej identity.
Navaľnyj zverejnil prvú fotografiu a vyjadrenie z nemocnice Čítajte "Zakaždým, keď od nás nejaká webová stránka chce registráciu, vôbec nevieme, čo sa udeje s našimi osobnými údajmi. To sa tiež musí skončiť," dodala razantne.
Von der Leyenová si väčšiu časť neskorších fáz prejavu vyhradila na zahraničné záležitosti.
Úvodom vyzvala, aby Európska únia v týchto otázkach prešla pri hlasovaniach z "jednomyseľnosti" na "väčšinu", a to minimálne v oblasti ľudských práv a uvaľovaní sankcií.
Sľúbila tiež navrhnutie tzv. Magnitského zákona, aký od roku 2012 platí aj v USA, aj na úrovni Európskej únie.
Spomenutý právny predpis pomenovaný po ruskom právnikovi Sergejovi Magnitskom (1972 - 2009) uvaľuje finančné a vízové sankcie na ruských predstaviteľov zodpovedných za porušovanie ľudských práv.
Postup bieloruských vládnych orgánov proti demonštrantom v ostatných týždňoch označila Von der Leyenová za "hanebný".
Zmienila sa taktiež o otrave ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, ktorá podľa nej zapadá do modelu, aký mohol svet pozorovať v Gruzínsku, na Ukrajine alebo v anglickom Salisbury.
Odkaz na Thatcherovú
Osobitne sa pristavila aj pri horúcej téme týchto dní - rozchode Európskej únie a Spojeného kráľovstva, pričom podľa nej šance na dosiahnutie dohody o pobrexitových vzťahoch "blednú každým dňom".
Britom pripomenula slová niekdajšej predsedníčky britskej vlády Margaret Thatcherovej o tom, že "Británia neporušuje dohody".
Korčok sa stotožnil s plánmi eurokomisie
Slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v reakcii na prejav Ursuly von der Leyenovej uviedol, že súhlasí s dôrazom na princíp právneho štátu i s jej výzvou na silnejšiu zahraničnú politiku.
"Osobitne oceňujem jasné posolstvo predsedníčky Európskej komisie v oblasti zahraničnej politiky EÚ. Musíme posilniť našu akcieschopnosť na medzinárodnom poli. Náš reálny vplyv vo svete silne zaostáva za ambíciami EÚ stať sa globálnym aktérom," zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.
Minister Korčok takisto prízvukoval, že na prekonanie rozdielov v citlivých témach v EÚ, akou je napríklad migrácia, je potrebná jednota v rámci EÚ.
V súvislosti s vytvorením takzvanej európskej zdravotníckej únie Korčok povedal, že Slovensko je pripravené o tejto téme rokovať. Prvým krokom však podľa neho je presné zadefinovanie toho, aké dodatočné kompetencie by mala EÚ mať.
"Musíme však urobiť všetko pre to, aby žiadna krajina neostala odkázaná v prípade krízy len sama na seba, napríklad pri obstarávaní liekov a zdravotníckych potrieb," povedal Korčok.
Minister ocenil aj ambiciózny plán znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent. Ten sa však podľa jeho slov dá dosiahnuť len s dostatočnou finančnou podporou z EÚ.
