BRATISLAVA. Betónové terasy, kovový plot, ostatné drôty. Tábor Moria nikdy nemal byť útulným útočiskom pre ľudí utekajúcich pred vojnou. Práve naopak, žili tu natlačení, v nedostatočných hygienických podmienkach, bez pravidelných dodávok pitnej vody.
Pred rokom tam žilo 25-tisíc ľudí. Po kritike aktivistov sa počet znížil na dvanásťtisíc. Pôvodná kapacita mala byť tritisíc utečencov.
Tábor na gréckom ostrove Lesbos tu pred piatimi rokmi vybudovala Európska komisia, ale od začiatku bolo jasné, že potrebám utečencov vyhovovať nebude.
Upozorňoval na to vojak Stavros Mirojiannis, ktorý mal ešte pred jeho vznikom posúdiť, či je vybrané miesto pre tábor vhodné. Po prehliadke olivových hájov na kopcoch úradom povedal, že ak tu naozaj niečo postavia, nebude to tábor, ale favela, akýsi slum známy z brazílskych veľkomiest.
„Ak vyberú toto miesto, nemali by to aspoň plánovať ako tábor, ale ako plnohodnotnú dedinu,“ cituje jeho vtedajšie vyjadrenie Mirojiannisa pre Politico odborník na migráciu Daniel Howden.
V ani jednej veci ho nepočúvli a nestalo sa tak náhodou. Moria totiž mala v prvom rade odradiť ďalších utečencov od cesty do Európy, píše Howden v článku Trápenie v Morii je európskou migračnou politikou.
Zvládneme to, tvrdila Merkelová. Migračná kríza rozdeľuje Nemecko Čítajte Moria je pre neho symbolom postupov Európanov, ktorí nechceli utečencom ukázať otvorenú náruč, ale to, že kontinent je plný a ľudí utekajúcich pred vojnou chápu ako hrozbu.
Moria nedávno zhorela, už neexistuje. Rovnako ako viaceré plány na riešenie problémov európskej utečeneckej politiky, ktoré sa objavili v posledných piatich rokoch. Už budúci týždeň sa dozvieme podrobnosti plánu nového.
Ako sa za tých päť rokov zmenila Európska únia?
Museli sme to čakať
Utečenecká kríza v roku 2015 neprišla bez varovania, náznakov bolo viac. V Európe si nie všetci uvedomovali, že geopolitický vývoj na Blízkom východe po arabskej jari môže mať také priame následky na kontinent užívajúci si krízou mierne nahlodaný blahobyt.
Štyri roky pred príchodom utečeneckej vlny sa začala ničivá občianska vojna v Sýrii so státisicami obetí. Diktátor Bašár Asad bombardoval celé mestá, proti odbojným civilistom použil chemické zbrane.
Vojnu na budovanie samozvaného kalifátu potom začal využívať Islamský štát, ktorý len rok pred utečeneckou vlnou obsadil napríklad dvojmilionový iracký Mosul.
Toto všetko so sebou prinieslo milióny ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy. Najprv sa presúvali po krajine, potom do susedných štátov.
Kým z OSN prichádzali varovania pred zhoršujúcou sa situáciou v utečeneckých táboroch v Libanone či v Jordánsku, európske štáty nereagovali alebo rovno znížili príspevky do potravinových programov pre utečencov. Oveľa viac pozornosti vtedy vzbudzovali následky hospodárskej a dlhovej krízy.
„Svoju poslednú utečeneckú vlnu Európa zažila ešte počas vojen v bývalej Juhoslávie v polovici 90. rokov minulého storočia,“ pripomína pre SME Stefan Lehne z think-tanku Carnegie Europe, podľa ktorého bol kontinent nepripravený. „Všetky lekcie, ktoré sa vtedy naučila, medzitým Európa zabudla.“
