ATÉNY, BRATISLAVA. Na malý ostrov Kastellorizo len niekoľko kilometrov od tureckého južného pobrežia prišla v nedeľu grécka prezidentka Katerina Sakellaropoulouvá vojenským vrtuľníkom.
Oficiálne si prišla pripomenúť 77. výročie pripojenia ostrova, na ktorom dnes žije len menej ako 500 obyvateľov, ku Grécku.
Neoficiálne prišla prezidentka ukázať, že Atény za svojím najvýchodnejším územím stoja aj v čase, keď sa dostalo do centra konfliktu s Tureckom a v posledných týždňoch sa okolo neho plavili vojenské lode.
"Protiprávne akcie Turecka vyvolali napätie, aké sme predtým v Egejskom mori a vo východnom Stredomorí nevideli," povedala prezidentka podľa CNN.
"Napätie nie je smerované len na Grécko, ale aj na Európsku úniu a NATO, pričom ohrozujú mier a stabilitu v regióne."
Spor o ropu a zemný plyn
Grécko privítalo návrat tureckej lode do prístavu po spornom prieskume Čítajte Konflikt sa vystupňoval v auguste po tom, ako si Turecko začalo robiť nároky na ťažbu ropy a zemného plynu v okolí gréckych ostrovov a Cypru.
Výskumné plavidlá sprevádzali vojenské lode, pričom turecký prezident Recep Tayyip Erdogan začal hovoriť o hrozbe vojny.
Za Grécko a Cyprus sa najhlasnejšie postavili Francúzi, ktorí poslali svoje námorníctvo a letectvo hliadkovať do oblasti.
Paradoxné je, že proti sebe v tomto konflikte stoja členské štáty NATO a teda, aspoň na papieri, spojenci.
Macron už naznačil, že v tomto regióne sa Turecko nespráva ako spojenec Západu.
Paríž a Ankara stoja na opačnej strane aj pri konflikte v Líbyi, kam Turecko v poslednom roku posiela svojich vojakov, rovnako ako v Sýrii.
Francúzi takisto Turkom vyčítajú podporu radikálnych islamských skupín v Európe a na Blízkom východe.
Macron dlhodobo kritizuje spoluprácu v rámci NATO a presadzuje budovanie spoločnej európskej obrany v rámci Európskej únie.
Podľa Bruna Tertraisa z Nadácie pre strategický výskum, think-tanku blízkeho francúzskemu ministerstvu obrany, je Paríž pripravený pomôcť Grécku aj vojensky.
