Haradinaj je najvyššie postaveným príslušníkom medzičasom rozpustenej separatistickej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), ktorého Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obžaloval z vojnových zločinoch spáchaných počas konfliktu s jednotkami Belehradu v rokoch 1998-99. Mnohí kosovskí Albánci ho považujú za vojnového hrdinu.
Počas konfliktu Haradinaj pôsobil ako regionálny veliteľ UCK na západe provincie. Po voľbách z októbra 2004 sa v decembri stal premiérom Kosova, pred tribunál predstúpil dobrovoľne 9. marca, deň po vznesení žaloby a následnej rezignácii z premiérskeho postu. Haradinaj získal uznanie za to, že promptne predstúpil pred ICTY.
Podľa rozhodnutia súdnej komory ICTY sa Haradinaj dostaví na proces a "neexistujú náznaky, že (po prepustení) bude predstavovať akúkoľvek hrozbu pre obete, svedkov alebo iné osoby".
Hlavná prokurátorka ICTY Carla del Ponte sa v máji vyslovila proti predbežnému prepusteniu Haradinaja. Argumentovala, že tento krok by mohol mať negatívny dopad na vyšetrovanie prokuratúry.
Proti rozhodnutiu o prepustení možno podať odvolanie do 24 hodín.
Haradinaj čelí obvineniam z vraždy, znásilnenia a deportácie srbských civilistov. Obžalovaný vznesené obvinenia odmietol.
Kosovská vláda vyzvala na Haradinajovo prepustenie do otvorenia procesu a ponúkla právnu pomoc na jeho obhajobu. Termín procesu zatiaľ nestanovili.
Haradinaj bol oceňovaný za svoje dynamické vodcovstvo a podľa diplomatov po jeho odchode v Kosove zostalo v kosovskej vláde vákuum. Táto situácia nastala v čase, keď sa provincia podľa očakávaní blíži k rokovaniam o konečnom štatúte.
Podľa niektorých analytikov by Haradinajova prítomnosť - aj keď len spoza kulís - mohla dať kosovskému vedeniu opäť smerovanie a disciplínu.
Rešpektovaný think-tank International Crisis Group (ICG) vo svojej správe koncom mája varoval, že Kosovo môže opäť skĺznuť do nestability, ktorá môže ovplyvniť celý západný Balkán, ak sa medzinárodné spoločenstvo nebude zaoberať eskalujúcou politickou rivalitou medzi hlavnými politickými stranami v provincii.
Podľa ICG kosovskoalbánska politika zostáva rozbúrená v čase blížiacich sa očakávaných rokovaní o konečnom štatúte Kosova, na ktorých sa má rozhodnúť, či provincia získa nezávislosť, alebo či zostane súčasťou Srbska.
Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď NATO náletmi na vtedajšiu Juhosláviu ukončila konflikt medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu.
Kým kosovskí Albánci, tvoriaci 90 percent dvojmiliónovej populácie, trvajú na nezávislosti, srbská strana takúto možnosť rozhodne odmieta a navrhuje riešenie "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť". OSN má v najbližších mesiacoch posúdiť, či provincia splnila stanovené štandardy v oblastiach ako ľudské práva, demokracia a práva menšín. Očakáva sa, že v prípade pozitívneho posudku by sa rozhovory o štatúte mohli začať v septembri.
"Vzájomná nedôvera medzi dvoma poprednými stranami odvracia politikov od hľadania konsenzuálnych postojov pre blížiace sa rokovania o konečnom štatúte," uvádza sa v správe ICG s odkazom na najväčšiu stranu - Demokratický zväz Kosova (LDK) vedený donedávna prezidentom Ibrahimom Rugovom, a Demokratickú stranu Kosova (PDK) na čele s Hashimom Thacim, ktorý bol počas kosovského konfliktu z rokov 1998-99 politickým lídrom UCK.
PDK je druhou najsilnejšou stranou v Kosove, po parlamentných voľbách z októbra 2004 však bol Thaci vytlačený do opozície, keďže na vytvorení vlády sa dohodli LDK a výrazne slabšia Aliancia pre budúcnosť Kosova (AAK) vedená Haradinajom.
ICG v správe varoval pred nepokojmi v regióne na západe Kosova, odkiaľ Haradinaj pochádza. Haradinaja v apríli ICTY nakrátko prepustil, aby sa mohol zúčastniť na pohrebe zavraždeného brata.
