MINSK, BRATISLAVA. Bieloruský diktátor Alexander Lukašenko zrejme dúfal, že v čase, keď bude v pondelok ráno odlietať do Soči na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, bude opúšťať o niečo pokojnejšiu krajinu.

V posledných dňoch robil všetko preto, aby sa protesty zmiernili. Spustil hromadné zatýkanie demonštrantov, keď ich bezpečnostné zložky vťahovali do áut priamo z ulice.
Týmto spôsobom sa pokúsili dostať z krajiny aj jednu z líderiek protestov Mariu Kolesnikovovú, ale pred ukrajinskou hranicou roztrhala svoj pas a nemohla ju tak prekročiť. Skončila „len“ vo väzbe.
Mimo krajiny alebo za mrežami je už väčšina lídrov, ktorí po zmanipulovaných voľbách spred piatich týždňov presviedčali ľudí, aby sa postavili diktátorovi, ktorý v krajine vládne už od roku 1994.
A predsa sa v nedeľu v Minsku znova stretlo približne stotisíc ľudí, protesty sa odohrávali aj v iných bieloruských mestách. Vo väzbe skončilo v nedeľu 774 ďalších ľudí, na rozohnanie davu použili policajti vodné delá aj výstražné výstrely do vzduchu.
Starší brat Putin
Lukašenko nemá v zahraničí vernejšieho spojenca ako Putina. Aj keď v posledných rokoch neboli ich vzťahy najlepšie, po pondelňajšom stretnutí je jasné, že Putin je pripravený pomôcť znovu.
Putin mu v Soči sľúbil pôžičku vo výške 1,5 miliardy dolárov, ktorá má krajine pomôcť prekonať súčasnú krízu. Ďalšie výsledky rokovania známe nie sú, no Lukašenko zrejme musel ustúpiť v niektorých sporných otázkach posledných rokov.
Moskve sa nepáči, že Lukašenkov režim nenapreduje v budovaní spoločnej únie, na ktorej sa krajiny dohodli ešte v 90. rokoch.
Lukašenko vtedy dúfal, že na čele spoločného štátu by sa mohol ocitnúť on a nie vtedy starnúci ruský prezident Boris Jeľcin, napísal magazín Foreign Affairs. Po nástupe Putina by už Lukašenko nemal takú silnú pozíciu.
Ešte pred voľbami bieloruský prezident Moskvu obviňoval, že poslala do krajiny svojich žoldnierov, aby vyvolávali nepokoje. Teraz už o Putinovi hovorí ako o „staršom bratovi“.