Padeborn 6. júna (TASR) - Kolektív chemikov a biológov z univerzity v nemeckom Padeborne dokázal, že antibiotiká obsiahnuté v prírodnom hnojive sa dostávajú do úžitkových rastlín a odtiaľ do potravinového reťazca.
Na hnojenie polí sa často používajú exkrementy rôznych domácich zvierat, napríklad ošípaných. "Náš objav má význam hlavne kvôli pribúdajúcim prípadom odolnosti ľudského organizmu voči antibiotikám," tvrdí profesor Manfred Grote z univerzity v Paderborne.
Na pokusy, ktoré sa robili na objednávku ministerstva životného prostredia spolkovej krajiny Severné Porýnie - Vestfálsko, použila skupina bádateľov z Padebornu ozimnú pšenicu a siaty šalát. V kilograme pšeničných zŕn objavili biochemici pomocou bežných laboratórnych metód 50 miligramov chlórtetracyklínu.
Počas trojročnej štúdie dostávali malé prasiatka do stravy chlórtetracyklín a sulfónamidy. Exkrementy zvierat sa potom spracovali na maštaľný hnoj, ktorý vyviezli na pokusné pole. Do pripravenej pôdy zasiali ozimnú pšenicu a šalát.
"Pri laboratórnych analýzach sa stopy antibiotík objavili ešte aj po ôsmich mesiacoch. V zrelých rastlinách sa stopy po antibiotikách našli v koreňoch a zelených častiach a - čo nás veľmi prekvapilo - stopy po chlórtetracyklíne sme objavili aj v zrnách pšenice," povedal Grote.
