MINSK. Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská sa domnieva, že ruské vedenie naďalej podporuje bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ale nie veľmi aktívne.
V rozhovore pre poľský denník Rzeczpospolita sa Cichanovská na otázku o stratégii Ruska voči Bielorusku vyjadrila, že ruský prezident Vladimir Putin sa zrejme rozhodol vyčkávať.
Cichanovská: Cudzí zásah nemá zmysel
"Zatiaľ stojí bokom a sleduje (situáciu)," uviedla Cichanovská, ktorá v piatok slávi 38. narodeniny.
Lukašenko sa chystá za Putinom Čítajte Líderka bieloruskej opozície sa súčasne obrátila na "Rusko, ako aj iné krajiny, aby rešpektovali našu (bieloruskú) zvrchovanosť".
Dodala, že "nič z toho, čo sa deje vo vnútri našej krajiny, sa netýka našich susedov. Všetko chceme vyriešiť sami, bez zásahov."
Vyhlásila tiež, že "nemá zmysel", aby do Bieloruska vstupovali jednotky cudzích štátov, pretože pokojné protesty sú namierené proti jedinej osobe - dlhoročnému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi.
Samotný Lukašenko však predtým nevylúčil, že v prípade potreby sa obráti na Rusko so žiadosťou o vojenskú pomoc.
Agentúra AFP v piatok pripomenula, že Moskva ponúkla bieloruskému lídrovi vojenskú pomoc, keď Putin koncom augusta oznámil, že Rusko na Lukašenkovu žiadosť vytvorilo záložnú policajnú jednotku.
Použitá by však mala byť len v prípade, ak by sa situácia počas demonštrácií vyhrotila.
Bielorusi protestujú
Protesty proti výsledkom prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. augusta, trvajú v Bielorusku už mesiac. Za víťaza volieb bol vyhlásený súčasný prezident Lukašenko, ktorý tento post zastáva od roku 1994.
Len tak neodídem, hovorí Lukašenko. S opozíciou nekomunikuje Čítajte Najpočetnejšie bývajú protivládne zhromaždenia vždy v nedeľu. Priemerná účasť na nich podľa odhadov médií presahuje stotisíc ľudí.
V prvých dňoch protestných akcií bolo zadržaných asi 7000 ľudí, väčšina z nich už bola medzičasom prepustená. V posledných dňoch však polícia opäť prikročila k zatýkaniu demonštrantov.
Protesty v Bielorusku si vyžiadali aj obete na životoch. Ich počet sa v závislosti od zdroja rôzni. Lukašenkova najväčšia rivalka Sviatlana Cichanovská oznámila 25. augusta, že o život prišlo najmenej šesť ľudí.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva eviduje štyri obete.
Odborníci OSN na ľudské práva majú zdokumentovaných 450 prípadov zlého zaobchádzania s ľuďmi počas zadržania na polícii.
Dva dni po prezidentských voľbách odišla Cichanovská do Litvy. Jej kolegovia potom uviedli, že Cichanovskej odchodu do Litvy predchádzal trojhodinový rozhovor s predstaviteľmi mocenských štruktúr Bieloruska v kancelárii šéfky Ústrednej volebnej komisie Lidzije Jarmošynovej.
Lukašenko neskôr tvrdil, že Cichanovskej pomáhal pri odchode z Bieloruska na jej vlastnú žiadosť.
Osobnosti sa spojili proti Lukašenkovi
Na podnet Cichanovskej potom jej priaznivci 18. augusta vytvorili Koordinačnú radu s cieľom dosiahnuť odovzdanie moci v krajine prostredníctvom nových volieb.
Bieloruské orgány však považujú tento orgán za protiústavný. Momentálne sú takmer všetci členovia predsedníctva Koordinačnej rady buď zadržaní, alebo mimo Bieloruska.
Dvaja členovia, ktorí sú od začiatku tohto týždňa na Ukrajine, zatiaľ neplánujú návrat do Bieloruska, pretože sa obávajú, aby ich po prekročení hraníc bieloruské úrady nezatkli.
Ivan Kravcov a Anton Radňankov to uviedli v piatok v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy.
"Nemáme žiadne dohody (s bieloruskými orgánmi). Je to tak, že ak sa teraz pokúsime vrátiť do Bieloruska, s najväčšou pravdepodobnosťou budeme uväznení," uviedol Kravcov.
Radňankova, ktorý je hovorcom Koordinačnej rady, a jej výkonného tajomníka Kravcova zadržali začiatkom týždňa v Minsku a následne ich bezpečnostné zložky donútili opustiť územie Bieloruska.
Neskôr na tlačovej konferencii, ktorú zvolali už v Kyjeve, obaja muži informovali, že bieloruské bezpečnostné zložky sa ich pokúsili využiť na to, aby z Bieloruska vyviezli aj svoju kolegyňu Maryju Kalesnikavovú.
Tento zámer však nevyšiel, pretože Kalesnikavová plány na odchod do vynúteného exilu zmarila svojím konaním, keď v blízkosti ukrajinsko-bieloruských hraníc roztrhala svoj pas.
Kalesnikavová je momentálne vo vyšetrovacej väznici v Minsku.
Kravcov uviedol, že napriek neprítomnosti viacerých opozičných lídrov Koordinačná rada pokračuje vo svojej práci.
Spresnil, že ústredné orgány Koordinačnej rady majú teraz k dispozícii 50 ľudí a asi 5000 aktivistov.
Predsedníctvo má aj vypracované postupy na rozhodovanie a hlasovanie bez uznášaniaschopnosti.
Člen predsedníctva Koordinačnej rady Pavel Latuška, ktorý opustil Bielorusko a momentálne je v Poľsku, v piatok podľa Rádia Sloboda (RFE/RL) uviedol, že Rada plánuje zmeniť ten bod svojich stanov, ktorý doteraz zakazoval účasť ľudí žijúcich mimo republiky na jej práci.
Posledným zo siedmich členov predsedníctva Koordinačnej rady, ktorý ešte zostáva na slobode a nachádza sa v Bielorusku, je momentálne spisovateľka a nositeľka Nobelovej ceny Sviatlana Alexijevičová.
Aby sa zabránilo predpokladanému zatknutiu Alexijevičovej, prišli vo štvrtok do jej bytu v Minsku viacerí diplomati Európskej únie.
Ostatní členovia Koordinačnej rady boli z Bieloruska buď násilím vyvezení, alebo sú väznení pre podozrenie z výziev na prevzatie moci. Toto podozrenie začali bieloruské bezpečnostné sily vyšetrovať prakticky okamžite po vytvorení Koordinačnej rady.
