BRUSEL. Technologické spoločnosti a internetové platformy musia byť aktívnejšie pri odstraňovaní falošných správ na internete.
Uviedla to vo štvrtok vo svojej novej správe Európska komisia.
Loading
...Správa bola zverejnená dva roky po tom ako sa Facebook, Google, Twitter, Mozilla a ďalšie IT spoločnosti s exekutívou EÚ dohodli na samoregulačnom kódexe osvedčených postupov v boji proti dezinformáciám šíreným prostredníctvom internetu.
Neúplné uplatňovanie kódexu
Hodnotenie implementácie a účinnosti Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií podľa Európskej komisie naznačilo, že ide dobrý nástroj, ktorý je prvým svojho druhu na svete.
Google sa háda s médiami, francúzski vydavatelia chcú peniaze za obsah Čítajte Zároveň však odhalilo aj určité nedostatky: nekonzistentné a neúplné uplatňovanie kódexu platformami a členskými štátmi; neexistencia jednotných definícií; viaceré medzery pre dodržanie záväzkov stanovených v kódexe a tiež podstatné obmedzenia samoregulačnej povahy kódexu.
Chýba napríklad štruktúrovaná spolupráca medzi platformami a výskumnou komunitou a cítiť aj potrebu zapojiť ďalšie zainteresované strany, najmä z reklamného sektoru.
Plán ochrany demokracie
Aktivisti navrhujú archivovanie nenávistných prejavov na sociálnych sieťach Čítajte Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti vyzvala na prijatie ďalších opatrení na potlačenie nových rizík, napríklad šírenia dezinformácií o ochorení COVID-19.
"Kódex ukázal, že online platformy a reklamný sektor môžu urobiť veľa pre potlačenie dezinformácií, keď sú podrobené verejnej kontrole. Platformy však musia byť otvorenejšie a zodpovednejšie, musia sa stať transparentnejšími. Nastal čas ísť nad rámec samoregulačných opatrení," uviedla Jourová, ktorá v súčasnosti pracuje na vytvorení európskeho akčného plánu na posilnenie ochrany demokracie pred digitálnymi hrozbami.
