BRUSEL. Európsky parlament vo štvrtok vylúčil mjanmarskú političku Aun Schan Su Ťij zo spoločenstva nositeľov Sacharovovej ceny, ktorá jej bola udelená v roku 1990.
O rok neskôr sa mjanmarská líderka stala aj nositeľkou Nobelovej ceny za mier.
Cena pre bojovníkov za slobodu
Zo spoločenstva nositeľov Sacharovovej cena za slobodné myslenie vylúčili mjanmarskú političku pre jej nečinnosť a de facto akceptáciu zločinov, ktorých sa mjanmarský štát stále dopúšťa voči príslušníkom prevažnej moslimskej menšiny Rohingov.
O represívnom kroku Európskeho parlamentu proti charizmatickej političke rozhodla konferencia predsedov Európskeho parlamentu, ktorá združuje okrem jeho predsedu aj šéfov vedúcich politických skupín.
Zdroj blízky Európskeho parlamentu uviedol, že Sacharovovu cenu udelili Su Ťij za jej prácu pred rokom 1990 a nie je možné, aby jej bola odobraná.
Moslim z etnika Rohingov nemôže kandidovať vo voľbách v Mjanmarsku Čítajte Vylúčenie zo spoločenstva nositeľov tejto ceny je tak najvyšším možným trestom, aký majú poslanci Európskeho parlamentu k dispozícii.
Ako informovala agentúra AFP, Su Ťij sa odteraz nebude môcť zúčastňovať na podujatiach pre laureátov Sacharovovej ceny.
Spoločenstvo Sacharovovej ceny spája europoslancov, laureátov tejto ceny i predstaviteľov občianskej spoločnosti s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti ľudských práv v Bruseli i na medzinárodnej úrovni, uviedol europarlament.
Spoločenstvo slúži ako komunikačný kanál, ktorý umožňuje laureátom a Európskemu parlamentu spoločne sa zaoberať prípadmi porušovania ľudských práv i témou ľudských práv ako takých.
Pätnásť rokov v domácom väzení
Europarlament udelil Su Ťij Sacharovovu cenu v roku 1990, keď bola na príkaz vojenskej junty v domácom väzení. Ocenenie dostala ako výraz uznania jej boja za demokraciu a právny štát v Mjanmarsku.
Z domáceho väzenia, v ktorom strávila 15 rokov, ju prepustili v novembri 2010. Sacharovovu cenu si v Štrasburgu prevzala až po 23 rokoch, v roku 2013.
Násilnosti na moslimskej menšine Rohingov
O Su Ťij sa hovorilo, že je svedomím Mjanmarska, preto medzinárodné spoločenstvo poburuje jej reakcia na násilnosti páchané v Mjanmarsku voči rohinskej menšine na území Jakchainského štátu západnom pobreží krajiny, kde ešte na začiatku roka 2017 žil viac ako milión Rohingov.
Mjanmarsko, ktoré je prevažne budhistické, ich však považuje za nelegálnych imigrantov.
Represie voči Rohingom vypukli po tom, ako v auguste roku 2017 neznámi útočníci z Armády spásy arakanských Rohingov (ARSA) zaútočili na tri hraničné priechody a zavraždili 12 mjanmarských pohraničníkov.
Tvrdé represie mjanmarských bezpečnostných síl si podľa OSN vyžiadali najmenej 10.000 obetí. Viac ako 700 000 ľudí utieklo do susedného Bangladéša, aby unikli pred represiami.
