PEKING, BRATISLAVA. Keď do dediny prídu vojaci s príkazom, že každá rodina musí do armády poslať jedného muža, Mulan si uvedomí, že u nich sa to týka jej starnúceho otca a pre neho by to znamenalo prakticky istú smrť.

Mladá žena sa preto prezlečie za muža a pod falošnou identitou vstúpi do vojska sama. Po rokoch bojov proti nomádskym kmeňom na severe Číny si vyslúži uznanie samotného cisára, ale ona pocty odmietne a vráti k rodine do dediny.
Baladu o Mulan sa učia čínske deti v škole naspamäť. „Predstavuje vlastenecký príbeh, dôležitú úlohu v ňom zohráva lojalita k rodičom a navyše prezentuje v hlavnej postave ženu,“ hovorí pre SME sinológ Richard Q. Turcsanyi zo Stredoeurópskeho inštitútu pre ázijské štúdie.
Poďakovanie mučiteľom
Tohtoročné filmové spracovanie príbehu od štúdia Disney však vyvoláva oveľa kontroverznejšie reakcie. Tvorcov obviňujú, že sa podieľajú na potláčaní kultúry menšín žijúcich v Číne, na bojkot filmu vyzývajú v Hongkongu či v Thajsku.