Prečo sa o údajnom telefonáte, ktorý vraj zachytilo Bielorusko, vo veľkom neinformovalo na RT? Aj to je podľa Daniela Mila, odborníka na propagandu a dezinformácie z think-tanku Globsec dôkazom, že šírenie hoaxov o otrávení Alexeja Navaľného je smerované najmä na domáce publikum.
Nemecko minulý týždeň potvrdilo, že ruského opozičníka v Rusku niekto otrávil jedovatou látkou novičok, Moskva vinu popiera. Milo v rozhovore vysvetľuje, kto je cieľovou skupinou propagandy a prečo Kremľu neprekáža, ak jeho teóriám vo svete nedôverujú.
Rusko už spustilo sériu dezinformácií o možnostiach toho, čo sa Navaľnému stalo. Čo je ich cieľom a na ktoré publikum podobné akcie cez štátne médiá smerujú?
V prvom rade sú smerované na domáce publikum, čomu zodpovedá aj to, že v cudzojazyčných médiách financovaných ruskou vládou, ako sú RT alebo Sputnik, nedominujú.

Zaujímavé je, že napríklad na webe RT nie sú žiadne informácie o údajnom telefonáte medzi Varšavou a Berlínom, ktorý bol prezentovaný v bieloruskej štátnej televízii, kde, ako je známe, pracujú aj novinári z RT.
Tí tam prišli po tom, ako z televízie na protest proti režimu odišlo množstvo novinárov.
Vieme na základe predošlých skúseností povedať, či podobné dezinformácie niečo dosiahli? Pomohli režimu, alebo je to len povinná hra?
Cieľom je vytvoriť množstvo alternatívnych vysvetlení, často aj protichodných, tak ako to bolo napríklad v prípade MH17 alebo otravy Sergeja Skripaľa vo Veľkej Británii.
Ak existuje veľké množstvo verzií, ako sa daná udalosť mohla stať, tá pravdivá sa medzi nimi stratí a bude len jedným z možných vysvetlení.
Spochybniť dôkazy, podvrhnúť falošné stopy, zaútočiť na vierohodnosť médií či predstaviteľov západných štátov. Toto je taktika, ktorú už dlhé obdobie Kremeľ úspešne využíva.
V minulosti táto taktika pomohla aj pri prípadoch, keď bol Kremeľ takpovediac prichytený pri čine (MH17, Skripaľ, vraždy nepohodlných občanov Ruska v zahraničí) vytvoriť naratív, ktorý minimálne pre domáce publikum, ale aj časť zahraničnej verejnosti vytvoril zdanie vierohodnosti.
“Ak si aspoň časť verejnosti pod vplyvom takýchto operácií povie, že vlastne nevie, kde je pravda a že aj na tom, čo tvrdí Kremeľ, niečo je, úspech je dosiahnutý.
„
Neprekáža ruskej vláde, že v zahraničí prakticky každý vplyvný hráč vie, že ide o výmysly?
To, že tieto vysvetlenia nemajú masový úspech, Kremľu neprekáža, ich cieľom nie je presvedčiť všetkých o svojej pravde, ale rozvíriť vody, prípadne zasiať pochybnosti o výsledkoch vyšetrovania takýchto prípadov.
Ak si aspoň časť verejnosti pod vplyvom takýchto operácií povie, že vlastne nevie, kde je pravda a že aj na tom, čo tvrdí Kremeľ, niečo je, úspech je dosiahnutý. Je chybou domnievať sa, že meradlom úspechu ruských informačných operácií je presvedčiť všetkých alebo aspoň väčšinu cieľovej populácie o svojej pravde.
Často je cieľom len zasiať chaos, zmätok, rozkoly. A to sa im úspešne darí.