CARACAS. Venezuelský prezident Nicolás Maduro v pondelok omilostil vyše 100 zákonodarcov a spolupracovníkov opozičného lídra Juana Guaidóa a urobil to "v záujme presadzovania národného zmierenia".
Oznámila to vláda, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.
Opoziční politici dostali milosť
Medzi menami, ktoré naživo v štátnej televízii prečítal minister pre komunikácie Jorge Rodríguez, boli Guaidóov asistent Roberto Marrero a zákonodarcovia Gilber Caro a Renzo Prieto.
Prezidentský dekrét "nadobudne účinnosť od momentu svojho zverejnenia", povedal Rodríguez s tým, že súdy následne "musia implementovať okamžité opatrenia na oslobodenie zmienených osôb".
Medzi celkovo 110 omilostenými ľuďmi je aj opozičný zákonodarca Freddy Guevara, ktorý v roku 2017 viedol protivládne protesty a následne utiekol na čilskú ambasádu v Caracase. Ďalším omilosteným je Henry Ramos Allup, ktorý vedie opozičnú stranu Demokratická akcia (AD).
"Veríme, že tieto opatrenia, ktoré prijala bolívarská vláda, pomôžu zachovať demokratické zameranie všetkých týchto politických aktérov," povedal na tlačovej konferencii Rodríguez, ktorého citovala agentúra Reuters.
Mnohé osoby spomenuté v dekréte sa v roku 2019 podieľali na neúspešnej vzbure, ktorej cieľom bolo presvedčiť armádu, aby prestala podporovať Madura. Niektorí z nich sú vo väzbe, iní dostali diplomatický azyl alebo žijú v exile.
Maduro hovorí o dialógu
Ohlásenie o udelení milosti prišlo deň po tom, čo Maduro avizoval, že podporí opatrenia zamerané na "zmierenie" a "hĺbkový dialóg" v krajine pred nadchádzajúcimi decembrovými parlamentnými voľbami.
Venezuelské Národné zhromaždenie parlamentné voľby naplánované na 6. decembra označilo za "frašku". Hlavné opozičné strany ich plánujú bojkotovať. Tvrdia, že ide o pokus vlády prezidenta Madura zmocniť sa podvodom Národného zhromaždenia.
Vodca venezuelskej opozície Juan Guaidó sa ešte v januári 2019 vyhlásil za dočasného prezidenta Venezuely a za hlavu štátu ho uznali desiatky krajín sveta. Nepodarilo sa mu však zosadiť Madura, ktorému poskytujú podporu Rusko, Čína, Kuba či Irán.
Ľudskoprávne skupiny venezuelskú vládu ostro kritizovali za to, že svojvoľne väzní svojich odporcov, a to často na základe obvinení s minimálnymi alebo žiadnymi dôkazmi a v rozpore s ich parlamentnou imunitou.
Madurová vláda síce v minulosti prepustila na slobodu menšie skupiny väznených opozičných lídrov, avšak následne došlo k ďalším zatýkaniam. Tamojšia vláda odmieta, že by zadržiavala politických väzňov.
