BERLÍN, BRATISLAVA. Na jar v roku 2015 hral Aeham Ahmad na klavíri v centre zničeného bývalého utečeneckého tábora Jarmúk na okraji sýrskeho Damasku. Predstavením chcel upozorniť na zlú situáciu v krajine.
O niekoľko mesiacov neskôr oblasť zabral Islamský štát a Ahmad sa rozhodol ujsť do Európy. Preplavil sa do Turecka, prešiel celý Balkán, až zostal v auguste 2015 zaseknutý v Rakúsku.
Práve v posledný augustový deň nemecká kancelárka Angela Merkelová predniesla jeden zo svojich najvýraznejších prejavov.
"Nemecko je silná krajina. Zvládneme to," povedala a otvorila nemecké hranice pre desaťtisíce utečencov zaseknutých v Budapešti aj na rakúskych železničných staniciach – medzi nimi aj pre Ahmada.
Sýrčan palestínskeho pôvodu mal šťastie – po roku dostal v Nemecku azyl a z ubytovne sa presťahoval do bytu vo Warburgu, kde sa k nemu pripojila žena a deti. Odvtedy hral Ahmed na klavíri na 720 koncertoch. Dnes pre agentúru AFD hovorí, že je vyčerpaný, ale "všetko je lepšie, ako žiť zo sociálnych dávok".
Päť rokov od pamätnej Merkelovej vety migračná kríza stále rozdeľuje Nemecko. Mnohí utečenci nemali toľko šťastia ako Ahmed a majú problém s integráciou aj s kriminalitou. Napriek tomu si veľa Nemcov myslí, že ich krajina situáciu zvládla.
Rozdelená spoločnosť
Len v roku 2015 prišlo do Nemecka pol milióna žiadateľov o azyl, o rok neskôr ďalších 750-tisíc. "Boli chvíle, keď sme to nemali pod kontrolou," priznáva pre ARD vtedajší minister vnútra Thomas de Maiziere.
Mnohí boli k Merkelovej krokom skeptickí, pričom nekritizujú len rozhodnutie otvoriť krajinu utečencom, ale kancelárku vinia aj za posilnenie extrémistických nálad v spoločnosti. Iní považujú doterajšie spolunažívanie s migrantmi za relatívne úspešné.
