BERLÍN. Ministri zahraničia členských štátov Európskej únie (EÚ) sa dohodli na uvalení sankcií na približne 20 popredných predstaviteľov z Bieloruska podozrivých z volebného podvodu a zásahu proti demonštrantom v krajine.
Je pravdepodobné, že únia časom na zoznam zaradí aj prezidenta Alexandra Lukašenka.
Lukašenko na zoznam zrejme pribudne
Našli len stopy po krvi. Ako sa Lukašenko stal diktátorom a kde skončili jeho oponenti? Čítajte "Máme všeobecnú dohodu o tom, ako bude zoznam štrukturovaný a kto na ňom viac-menej bude," oznámil v piatok novinárom český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček po stretnutí ministrov v Berlíne.
Technické podrobnosti súvisiace s dokončením zoznamu z právneho hľadiska ale neuzavrú ešte minimálne týždeň.
Petříček uviedol, že verí, že by na zozname mal byť aj Lukašenko, ktorého znovuzvolenie podnietilo v Bielorusku protesty.
"Otázkou je, či v prvej alebo v neskoršej fáze, ak nedôjde k pokroku," poznamenal šéf českej diplomacie.
Litovský minister zahraničia Linas Linkevičius mieni, že by sa mal dlhoročný bieloruský líder dostať na zoznam hneď, uznal však, že môžu existovať "taktické dôvody", aby sa tak nestalo.
Niektoré krajiny uprednostňujú postupný prístup, ktorý zvýši tlak pridaním ďalších mien, ak Lukašenko nezačne rozhovory s opozíciou.
Putin pripravil policajtov
Predpokladá sa, že Grécko a Cyprus budú požadovať uvalenie sankcií na Turecko za z ich pohľadu nelegálny prieskum nerastných zdrojov v Stredozemnom mori pred tým, ako sa dohodnú na krokoch voči Bielorusku.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok varoval, že je pripravený poslať do Bieloruska políciu, ak sa situácia okolo tamojších protestov vymkne spod kontroly, zatiaľ však podľa neho niečo také nie je potrebné.
Linkevičius na toto tvrdenie v piatok reagoval s tým, že "túto inváziu nemôžeme vylúčiť" a EÚ musí tiež vyslať Rusku jasné varovanie.
Masívne demonštrácie vypukli po prezidentských voľbách z 9. augusta. Protestujúci v Bielorusku považujú výsledky spomínaných prezidentských volieb za zmanipulované, Lukašenko v nich podľa oficiálnych čísel získal 80 percent voličských hlasov. Výsledky volieb okrem iného spochybňuje aj EÚ.
Prvé dni demonštrácií sprevádzali násilné zákroky polície, ktorá rozháňala davy zábleskovými granátmi, slzným plynom, gumovými projektilmi a obuškami a zadržala takmer 7 000 ľudí.
Stovky ľudí utrpeli zranenia a najmenej traja zomreli. Vo štvrtok počas demonštrácií polícia zadržala zhruba 180 ľudí.
