TEHERÁN. Ak sa chcú Spojené štáty dohodnúť s Iránom, musia sa najskôr vrátiť k jadrovej dohode, od ktorej pred dvoma rokmi jednostranne odstúpili.
V utorok sa tak vyjadril iránsky prezident Hasan Rúhání, ktorého citovala agentúra Reuters.
Neúspešná americká politika nátlaku
"Politika totálneho nátlaku Washingtonu na Irán zlyhala na 100 percent," uviedol iránsky prezident.
"Ak s nami chce Washington dohodnúť, tak sa potom musí ospravedlniť za odstúpenie od jadrovej dohody a vrátiť sa k nej," povedal na tlačovej konferencii, ktorú v priamom prenose vysielala iránska televízia.
Irán odmietne nové požiadavky
Šéf iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI) Alí Akbar Salehi počas návštevy Rafaela Grossiho, riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), oznámil, že Irán nebude akceptovať žiadne ďalšie požiadavky nad rámec svojich záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody podpísanej pred piatimi rokmi.
Grossi vycestoval na kontrolnú návštevu tejto islamskej republiky v súvislosti s podozreniami, že Irán skladoval alebo využíval nenahlásený jadrový materiál.
Irán sa až do vlaňajška držal ustanovení v jadrovej dohode. Minulý rok však Teherán začal porušovať limity týkajúce sa jadrového obohacovania.
Podľa MAAE Irán v súčasnosti obohacuje urán na úroveň 4,5 percenta, čo je viac ako stanovuje jadrová dohoda, no menej ako 90 percent potrebných na výrobu jadrových zbraní.
Trump chce prísnejšie kontrolovať Irán
Americký prezident Donald Trump má ambíciu uzavrieť s Iránom novú dohodu, ktorá by výraznejšie obmedzila iránsky jadrový program než tá pôvodná.
Okrem toho by ukončila aj aktivity Iránu v oblasti vývoja balistických rakiet aj jeho angažovanie sa v regionálnych konfliktoch.
Trump sľubuje, že ak bude v novembrových prezidentských voľbách opäť zvolený, uzavrie novú dohodu s Teheránom v priebehu niekoľkých týždňov.
"Trump toho veľa narozpráva. Budúci prezident USA, či už to bude Trump alebo niekto iný, musí zaujať voči Iránu iný prístup," zdôraznil v utorok Rúhání.
USA nenašli podporu v OSN
Spojené štáty minulý týždeň oficiálne spustili proces aktivovania sporného mechanizmu, zameraného na znovuzavedenie sankcií OSN proti Iránu vrátane zbrojného embarga, ktoré by podľa pôvodnej jadrovej dohody z roku 2015 malo vypršať v októbri tohto roka.
Proti snahe USA spustiť uvedený mechanizmus sa stavia 13 krajín z 15-člennej Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) vrátane ich európskych spojencov.
Irán nemá vyvíjať jadrové zbrane
Jadrová dohoda z roku 2015 je výsledkom dohovoru medzi Iránom a Britániou, Čínou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a USA.
Na jej základe boli stiahnuté medzinárodné sankčné opatrenia voči Teheránu výmenou za záväzok, že sa Irán nebude usilovať o vývoj jadrových zbraní.
Sankcie sú súčasťou politiky Trumpovej administratívy, ktorá sa snaží vyvíjať na režim v Teheráne "maximálny tlak". Účelom tejto taktiky je prinútiť Irán, aby pristúpil na podpísanie novej dohody.