BUDAPEŠŤ. V rámci programu ústredných osláv štátneho sviatku prvého uhorského kráľa sv. Štefana odhalili vo štvrtok pri Kossuthovom námestí v Budapešti Pomník spolupatričnosti.
Pomník mal byť pôvodne odhalený už 4. júna na Deň národnej spolupatričnosti, pri príležitosti 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Pre vypuknutie pandémie koronavírusu však ho v pôvodnom termíne neodhalili.
Pomník ako symbol spojenia Maďarov
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo svojom prejave zdôraznil, že pomník spája všetkých Maďarov.
"Je symbolom, že sme spoločnými dedičmi toho, čo v oblastiach kultúry, vedy, hospodárstva a športu svojimi svetovými výkonmi položili Maďari na stôl ľudstva," citoval slová premiéra spravodajský server Infostart.hu.
Orbán vyzval Maďarov k hrdosti a vyjadril vďaku a uznanie za to, že Maďari, ktorí sa rozhodnutím Trianonskej mierovej zmluvy dostali do štátov mimo materskej krajiny, zostali verní svojej "rodnej vlasti".
Žulový pomník zapustený do zeme na Ulici ústavy (Alkotmány utca) neďaleko budovy parlamentu je dlhý 100 metrov a široký štyri metre.
Zobrazenie Uhorska
Na jeho stenách sú uvedené maďarské mená 12 537 obcí a miest niekdajšieho Uhorska vo forme, v akej to uvádzal úradný zoznam vtedajšieho uhorského kráľovského štatistického úradu mien obcí a miest v roku 1913.
Podľa kritikov tohto pomníka zoznam obsahuje najmenej 2500 názvov obcí a miest, ktoré boli pomaďarčené napriek tomu, že tam nebolo žiadne maďarské obyvateľstvo.
Maďarský historik László Szarka pochádzajúci z Galanty, ktorý sa v roku 2001 stal riaditeľom Ústavu pre výskum etnických menšín pri Maďarskej akadémii vied (MTA) v Budapešti, v rozhovore pre denník Új Szó v máji uviedol v tejto súvislosti ako príklad Trenčiansku župu, kde v mestách a obciach bolo výhradne slovenské obyvateľstvo.
Napriek tomu boli ich názvy bez akýchkoľvek dejinných základov pomaďarčené.
