Bielorusko nečaká ukrajinský scenár, žiadny druhý euromajdan sa konať nebude. Cichanovská si ľudí získala, no nikto nemal plán, ako ďalej, vysvetľuje v rozhovore pre SME bieloruská analytička MARYLIA HUSHCHA.
Doteraz posledné slobodné voľby sa v Bielorusku konali v roku 1994. Alexander Lukašenko vtedy presvedčivo zvíťazil v druhom kole, keď získal 80,1 percenta hlasov. Bolo to prvý a zároveň poslednýkrát, čo si bieloruské prezidentské voľby vyžiadali druhé kolo, a tiež prvý a posledný raz, čo Lukašenko svoj volebný zisk umelo nenafúkol.
Pri každých ďalších voľbách už boli nezávislí pozorovatelia volieb mnohokrát svedkami toho, ako sa v jednotlivých okrskoch falšujú výsledky. Neraz videli, že sa hlasy vôbec nesčítavajú a neotvorené hlasovacie lístky sa iba rozdelia na kôpky, pričom Lukašenkova je najväčšia.
Vo voľbách uplynulú nedeľu podľa volebnej komisie zvíťazil Lukašenko šiesty raz po sebe. Opozícia opäť hovorí o masívnom manipulovaní výsledkov a do ulíc vyšli na protest tisíce Bielorusov. Silové zložky proti nim zasiahli násilím.
Lukašenko však nečelil odporu demonštrantov prvýkrát. Aj po voľbách v roku 2010 Bielorusi masovo protestovali. Pokojné demonštrácie už vtedy režim potlačil násilím a hlavných predstaviteľov demonštrácií uväznil.
"Rozdiel je v tom, že dnes už v tisícových davoch demonštrujú aj Bielorusi, ktorí boli dosiaľ k politike úplne apatickí," hovorí analytička.
V rozhovore sa dočítate:
Vyšlo po posledných voľbách do ulíc viac Bielorusov ako v minulosti?
V minulosti proti Lukašenkovmu režimu protestovali ľudia, ktorí mali jasnú predstavu, kam by malo Bielorusko smerovať - bližšie k európskym hodnotám.
No teraz sú v tisícových davoch aj Bielorusi, ktorí boli dosiaľ vyslovene apatickí, spoločenské dianie nesledovali. Politika ich nezaujímala už vôbec. Žili si svoj život a veľmi neriešili, že Lukašenko vládne tvrdou rukou. Teraz sú však čoraz viac nahnevaní a pomery v krajine ich frustráciu umocňujú.
Kým pri predošlých voľbách vyšli ľudia do ulíc iba v Minsku, teraz demonštrovali v desiatkach miest po celom Bielorusku.
Nespokojnosť Bielorusov s režimom mimoriadne prehĺbila najmä koronavírusová kríza, ku ktorej sa Lukašenko postavil veľmi nezodpovedne.
