MINSK. Minsk sa v utorok obrátil na susedné krajiny so žiadosťou, aby k udalostiam v Bielorusku nevydávali unáhlené reakcie, pretože by to mohlo prispieť k nestabilite v bieloruskej spoločnosti.
Uvádza sa to vo vyhlásení tlačovej služby bieloruského ministerstva zahraničných vecí.
Bieloruský rezort diplomacie podľa agentúry RIA Novosti označil za "absolútne neprijateľné" to, "ako rýchlo niekoľko európskych predstaviteľov vydalo dôležité vyhlásenia týkajúce sa Bieloruska bez toho, aby sa "snažili objektívne porozumieť situácii a reálne ju vyhodnotiť".
Ministerstvo však súčasne uviedlo, že mu nie sú ľahostajné reakcie zahraničia na priebeh a výsledky nedeľných prezidentských volieb.
Lukašenkove úrady hovoria o klamstvách
Rezort sa však pritom vyjadril, že "niektoré významné závery" na najvyššej či vysokej úrovni vychádzajú z "jednostranných informácií a jasných klamstiev".
Ako príklad ministerstvo uviedlo informáciu o smrti jednej osoby, ktorá sa podľa neho neskôr ukázala ako nepravdivá. Dementi pôvodnej správy však už nikto nezverejnil, upozornilo ministerstvo.
Z textu jeho vyhlásenia nie je jasné, o aký incident s následkom smrti ide, ale bieloruské ministerstvo zdravotníctva v utorok podľa portálu Meduza.io potvrdilo smrť jedného účastníka protestov.
Spresnilo, že svojim zraneniam podľahol ešte pred príchodom záchranárov.
Susedia žiadajú zasadnutie
Ministri zahraničných vecí Lotyšska, Estónska, Fínska a Poľska vyzvali v utorok na mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci s cieľom prediskutovať súčasnú politickú krízu v Bielorusku. Informovala o tom agentúra AFP.
Zjavne nie som taká silná. Cichanovská utiekla pred Lukašenkom z krajiny Čítajte Za iniciatívou mimoriadneho zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ stoja šéfovia estónskej, fínskej, lotyšskej a poľskej diplomacie Urmas Reinsalu, Pekka Haavisto, Edgars Rinkevičs a Jacek Czaputowicz.
Svoju výzvu zverejnili v Rige pri príležitosti 100. výročia podpísanie mierovej zmluvy medzi Lotyšskom a sovietskym Ruskom.
Situácia v Bielorusku bola podľa AFP stredobodom ich spoločnej tlačovej konferencie, na ktorej všetci štyria ministri podporili návrh na európske stretnutie na najvyššej úrovni, ktorý v pondelok predložil Czaputowicz.
Upozornili, že táto výzva už bola zaslaná na posúdenie šéfovi diplomacie EÚ Josepovi Borrellovi, ktorý predsedá ministerským radám v oblasti zahraničnej politiky.
"Stále existuje priestor na dialóg," povedal Rinkevičs, hostiteľ utorňajšieho stretnutia na otázku, či netreba, aby EÚ uvalila sankcie na Bielorusko, kde vládnuci režim po sporných prezidentských voľbách silou zasahuje proti demonštrantom a novinárom. Podľa Rinkevičsa existuje riziko, že prípadné nové sankcie ešte viac "globálnu závislosť" Bieloruska na Ruskej federácii.
"Nie je bežné, že opoziční kandidáti utekajú zo svojej vlastnej krajiny. So sankciami musíme byť opatrní, pretože musia byť uvalené takým spôsobom, aby sa nedotkli bežných bieloruských občanov alebo občanov iných krajín žijúcich a pracujúcich v Bielorusku," vysvetlil šéf fínskej diplomacie Pekka Haavisto.
Ministri zahraničných vecí Lotyšska a Poľska, čiže štátov, ktoré zdieľajú spoločné hranice s Bieloruskom, zároveň uviedli, že ich krajiny sú ochotné prijať bieloruských opozičných politikov.
Ich odkaz je reakciou na odchod prezidentskej kandidátky Sviatlany Cichanovskej do Litvy.
Najúspešnejšia vyzývateľka prezidenta Alexandra Lukašenka napadla výsledok nedeľňajších prezidentských volieb, v ktorých podľa úradov Lukašenko získal viac ako 80 percent hlasov.
Protesty v Bielorusku
Prezidentské voľby v Bielorusku sa konali v nedeľu 9. augusta. Podľa Ústrednej volebnej komisie ich vyhral Alexander Lukašenko so ziskom 80,08 percenta hlasov.
Nádej na zmenu v Bielorusku zhasla po dvoch dňoch Čítajte Na druhom mieste skončila Sviatlana Cichanovská s 10,09 percentami.
Cichanovskej štáb následne uviedol, že výsledky prezentované ÚVK neuznáva, pretože podľa alternatívneho sčítania hlasov ju volilo 70 až 80 percent voličov.
Krátko po uzavretí volebných miestností sa vo viacerých bieloruských mestách začali masové, úradmi nepovolené protesty, ktoré pokračovali aj v pondelok večer.
Demonštranti v centre Minska si v nedeľu postavili barikády z nádob na odpadky. Polícia proti nim použila slzotvorný plyn, vodné delá a omračujúce granáty, vďaka čomu demonštrantov vytlačila z centra mesta.
V utorok sa pouličné protesty v Bielorusku obnovili. Polícia počas nich opäť začala so zatýkaním účastníkov a použila proti nim aj gumené projektily
Zhromaždenia na podporu týchto protestov sa v utorok konali pred veľvyslanectvami tejto krajiny v Moskve či vo Varšave.
