ANKARA. Napriek stupňujúcemu sa sporu s Gréckom o práva na ťažbu Turecko v utorok sľúbilo, že pristúpi k avizovanému výskumu zameranému na prítomnosť ropy a zemného plynu vo východnej časti Stredozemného mora.
Uviedlo, že plánuje vydať nové výskumné licencie pre túto oblasť.
Turecko nechce ustúpiť

"Sme plne odhodlaní pokračovať v seizmickom výskume a vŕtaní. Budeme až do konca brániť práva Turkov a tureckých Cyperčanov vo východnom Stredomorí a na Cypre. Nebudeme robiť ústupky," povedal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Cavusoglu na spoločnej tlačovej konferencii s jeho hosťujúcim azerbajdžanským náprotivkom.
Úrad gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa uviedol, že tamojší minister zahraničných vecí žiada o mimoriadne zasadnutie ministrov zahraničných vecí Európskej únie.
Podľa slovenského hovorcu Európskej komisie Petra Stana sú takéto požiadavky "vždy otázkou konzultácií medzi členskými štátmi".
"Súhlasíme s tým, že situácia vo východnom Stredomorí je mimoriadne znepokojujúca a je potrebné ju riešiť dialógom a nie na pokračovanie postupnými krokmi, ktoré stupňujú napätie," poznamenal Stano.
Turci kritizovali Atény, že sa obrátili so žiadosťou o pomoc na EÚ. "Grécko ako zvyčajne vyzvalo Európsku úniu na stretnutie, aby podporila jeho nespravodlivú, nezákonnú a agresívnu politiku. Európska únia by nemala dovoliť, aby sa celá Európa dívala na 'grécke divadlo'," napísal na sociálnej sieti Twitter Ömer Celik, hovorca vládnej strany tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
"Krajina polmesiaca" minulý týždeň oznámila, že v pondelok a utorok sa vo východnom Stredomorí medzi tureckou pevninou a gréckym ostrovom Rodos bude konať palebné cvičenie.
Okrem toho avizovala, že od 23. augusta vo vodách medzi Gréckom a Cyprom opätovne spustí spomenutý výskum. Grécki predstavitelia informovali, že sa nenechajú vydierať a tamojšia armáda je vzhľadom na kroky Turecka v pohotovosti.
"Väčšina našej flotily je v tejto chvíli pripravená ísť von, kdekoľvek to bude potrebné," podotkol grécky minister zahraničných vecí Giorgos Gerapetritis.
Spor o ropu
Kľúčovou otázkou v spore medzi Gréckom a Tureckom je to, či by sa ostrovy mali brať do úvahy pri určovaní priemyselnej a hospodárskej hranice.

Grécko má tisíce ostrovov a ostrovčekov, z ktorých je obývaných približne dvesto. Turecko obviňuje Grécko, že sa snaží ukoristiť výhodnejšie postavenie v prípade nálezísk ropy na jeho úkor.
Ankara tvrdí, že hranica by sa mala nachádzať medzi gréckou a tureckou pevninou a nemali by sa brať do úvahy grécke ostrovy. Atény namietajú, že požiadavka Turkov je porušením medzinárodného práva.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan minulý týždeň označil za "bezcennú" námornú dohodu medzi Egyptom a Gréckom, ktorá určuje morskú hranicu medzi týmito dvomi krajinami a vymedzuje výhradnú hospodársku zónu pre práva na ťažbu týchto nerastných surovín.
Podľa Erdogana uvedená medzinárodná zmluva bola reakciou na vlani uzatvorenú tureckú námornú dohodu s líbyjskou vládou v Tripolise a prisľúbil v nej pokračovať.
Podľa Európskej únie Turecko porušuje zákon a ohrozuje stabilitu v regióne. Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí Christofer Burger uviedol, že Berlín "so znepokojením vzal na vedomie" rozhodnutie Turecka uskutočniť seizmické prieskumy.
Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas opakovane vyhlásil, že medzinárodné právo sa musí rešpektovať a musí dôjsť ku krokom, ktoré povedú k zmierneniu napätia v Stredozemnom mori.
Zároveň vyzval Atény a Ankaru, aby vyriešili všetky otvorené otázky na vzájomných rokovaniach.