BEJRÚT, BRATISLAVA. Ako väčšinu Libanončanov, aj Jasminu zasiahli rastúce ceny potravín a nedostatok niektorých tovarov, ktoré spôsobila najväčšia ekonomická kríza v krajine za desaťročia.
Keď však v posledných dňoch 36-ročná žena prechádzala bejrútskou štvrťou Gammajze, obávala sa, že to bude ešte horšie.

Dobrovoľníci tu stále čistili ruiny po minulotýždňovom výbuchu v bejrútskom prístave, pri ktorom zomrelo najmenej 220 ľudí a ktorý pripravil o domov asi tristotisíc ľudí.
„Ľudia budú trpieť, ľudia budú hladovať,“ hovorí pre Financial Times Jasmina, ktorá nechcela uviesť celé meno.
Bojím sa násilia
Toto podľa nej ešte znásobí nenávisť obyčajných ľudí voči skorumpovaným politickým elitám, ktoré dostali ekonomiku na kolená ešte skôr, ako výbuch zničil prístav, cez ktorých prechádza asi 80 percent dovozu do krajiny. „Naozaj sa bojím, že vypukne násilie,“ priznáva.
Cez víkend sa už začali objavovať prvé nepokoje, ktoré oživovali spomienky na občiansku vojnu v 70. a 80. rokoch. Aj keď v mnohom sa od rokov plných bojov rôznych milícií a výbuchov v uliciach odlišovali.
Po prvých dňoch šoku a zisťovania informácií vyšli teraz do ulíc ľudia, ktorých rozzúrili správy, že o skladovaní takmer troch tisícok ton výbušného dusičnanu amónneho v sklade sa vedelo dlhšie a úrady to buď ignorovali, alebo sa na tom dokonca pokúšali zarobiť.