BELEHRAD. Obyvatelia srbského mesta Pančevo majú strach z veľkoskladu dusičnanu amónneho, ktorý zriadila súkromná firma v údajne nevyhovujúcich priestoroch bývalej továrne.
Proti skladovaniu veľkého množstva látky používanej ako hnojivo protestujú už roky, tragédia v libanonskom Bejrúte však vyvolala nový dôvod na obavy. Vlastník uisťuje, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí, uviedla stanica N1.
Proti skladu protestovali
Priestory skrachovanej sklárne kúpila súkromná firma Promist v roku 2017. O rok neskôr sem začala navážať umelé hnojivo, proti čomu obyvatelia priemyselného mesta neďaleko Belehradu opakovane neúspešne protestovali.
Hnev Libanončanov prepukol do protivládnych protestov Čítajte Pozornosti sa im začalo opäť dostávať po gigantickom výbuchu v libanonskom Bejrúte, ktorý podľa doterajších informácií spôsobila rovnaká zlúčenina a ktorý zabil vyše 150 ľudí a ďalšie tisíce zranil.
Firma neskôr z donútenia úradov sklad presunula do neďalekej bývalej továrne na dusíkaté hnojivá, kde sú pre neho údajne vhodnejšie podmienky.
V súčasnosti je tu uskladnených okolo 5 000 ton liadku, teda takmer dvojnásobok množstva, ktoré spôsobilo explóziu v Bejrúte.
Ľudia nemajú dôveru
Ľudia nemajú dôveru, že súkromná spoločnosť dokáže nebezpečnú látku dobre zabezpečiť, hovorí Sanja Valkovičová z ekologickej organizácie Zeleni most.
Miestny úradník Djerfi Šandor navyše tvrdí, že spoločnosť už skôr platné predpisy porušovala: skladovala napríklad väčšie množstvo liadku, než koľko mala povolené.
"Neverím, že sa tu dodržiavajú všetky predpisy, pretože tu sa podľa predpisov nerobí nič. Chcel by som veriť, ale pokiaľ nebude sklad v správnych rukách, tak ťažko. Bývam 30 kilometrov od Pančeva, takže som snáď v bezpečí, ale byť Pančevan, tak tomu neverím, " povedal televízii Nova jeden z miestnych.
Firma upokojuje, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí. V Bejrúte podľa nej spôsobil gigantickú explóziu čistý dusičnan amónny, používaný aj na výrobu výbušnín, kým v Pančeve je uskladnený ten, ktorý sa používa v poľnohospodárstve. Je síce tiež horľavý, ale nie explozívne.
Podľa docenta chemickej fakulty na Belehradskej univerzite Dušana Veljkovića to však nie je isté. "Zdá sa mi logické, že niekde sa musí skladovať veľa čistého (dusičnanu amónneho), ktorý sa používa do prímesí," uviedol. Podotýka tiež, že v predchádzajúcich rokoch sa hovorilo o desiatkach tisíc ton látky, ktorá tam mala byť uskladnená.
