Famagusta/Nikózia 4. júna (TASR) Pred vyše tridsiatimi rokmi to bola milionárska štvrť v Nikózii, kde sídlili veľvyslanectvá a bývali vplyvní ľudia, dnes sú tam zničené a opustené domy, územie nikoho. Aj takto vyzerá v hlavnom meste Cypru nárazníková zóna rozdeľujúca od roku 1974 severnú tureckú a južnú grécku časť ostrova, kde pôsobia slovenskí vojaci v rámci mierových síl OSN.
Súčasťou vyše dvestočlennej slovenskej jednotky je ženijná čata, ktorá zodpovedá za udržiavanie 512 km ciest v tejto oblasti. "Okrem výstavby ciest zabezpečujeme kompletnú logistickú podporu výstavby táborov, čo znamená - ubytovacie, sociálne kontajnery, výstavba kuchýň, kompletná infraštruktúra," priblížil hlavný ženista Marián Mjartan. Upravené cesty slúžia jednotkám OSN na hliadkovanie a pozorovanie, aby tak udržiavali status quo vo vnútri nárazníkovej zóny, a zabránili obnoveniu bojov medzi cyperskými Grékmi a Turkami. Časť vozoviek využívajú tiež miestni ľudia, predovšetkým farmári. "Čo náležite aj ohodnotia, keď idú okolo nás a vidia nás na ceste, tak nám tlieskajú, eventuálne donesú nejaký pomaranč," poznamenal Mjartan.
Prácu vojakov komplikuje obdobie dažďov, ktoré trvá od konca decembra do marca. "Stáva sa veľmi často, že máme veľké povodne, alebo že kus cesty je odplavený úplne mimo a vznikne štvor- až päťmetrová medzera," uviedol hlavný ženista. V ďalšom sektore je zase hornatý terén. "Pracovať tam s týmito mechanizmami si vyžaduje naozaj extrémne skúsenosti. Pretože bez skúsenosti by to dopadlo veľmi špatne. Mali sme smrteľné prípady, našťastie nie na našej strane, ale zo strany Argentínčanov, ktorí tadiaľ jazdia," dodal.
Konflikt medzi dvoma znepriatelenými stranami pripomína aj zničené letisko v Nikózii, na ktorom už vyše tridsať rokov stojí zasiahnuté lietadlo. "Bolo to jediné lietadlo cyperských aerolínií, ktoré tam ostalo stáť počas noci invázie tureckých vojsk vďaka bombardovaniu dráhy a bolo samozrejme zasiahnuté," spresnil dôstojník veliteľstva misie Štefan Zemanovič.
Jedno z pozorovacích stanovísk pod dohľadom slovenských vojakov leží uprostred zmiešanej dediny Pyla. Slováci vidia z neho priamo na námestie, na ktorom sú oproti sebe dve krčmy jedna grécka a jedna turecká.
Slováci sú v misii na Cypre už štyri roky, v sektore vo východnej časti ostrova je Slovensko veliacou krajinou. Spadá pod nás aj 84 Maďarov a dvaja Chorváti. V slovenskej jednotke je 14 žien. Prápor zodpovedá za približne 110 km štvorcových nárazníkovej zóny. Hlavný tábor slovenských vojakov je v tureckej časti, v meste Famagusta.
Celkovo pôsobí na Cypre v súčasnosti 860 vojakov, po tom ako koncom februára došlo k redukcii misie o 30 percent. Zároveň však pribudli nové úlohy, prešlo sa od statického pozorovania viac k mobilnému hliadkovaniu pomocou áut, pričom vojaci majú k dispozícii i bicykle. "Predtým tá prítomnosť vojakov bola stále viditeľná na tých pozorovacích vežiach, stáli za ďalekohľadom, stále pozorovali, zaznamenávali, teraz, keď sme tieto pracoviská opustili, musíme potvrdzovať svoju prítomnosť a aktivitu mobilným hliadkovaním z automobilov," povedal veliteľ slovenského kontingentu Martin Bačko. Novým prvkom je tiež skupina vojenských pozorovateľov a styčných dôstojníkov. Tí prichádzajú v misiách na rad práve vtedy, keď sa už vyskytuje menej vojenských narušení a prevládajú viac civilné aktivity. "V súčasnosti riešime aktivity zo strany civilného obyvateľstva, ako je stavba domov, objektov v nárazníkovej zóne," podotkol Bačko.
Problémy sa vyskytujú podľa neho tiež s poľovníkmi. "Sú to náruživí poľovníci a poľujú, strieľajú na všetko. Vzhľadom na to, že každý z nich, keď ide na poľovačku, si oblečie uniformu, maskovaný odev, vyzerá ako vojak so zbraňou, našou snahou je zabrániť, aby neprichádzali veľmi blízko k tureckým pozíciám, preto je poľovačka vo väčšej časti nárazníkovej zóny zakázaná."
Mierovú misiu na Cypre nazýva veliteľ jednotky diplomatickou. Postavená je podľa neho na umení vyjednávať. "Táto misia je vojensky ľahšia, pretože nie je tu také vysoké riziko rôznych vojenských úrazov, riziko toho, že niekto tu príde o život," vysvetľuje. Odkedy sa Turecko snaží o začatie prístupových rokovaní s Európskou úniou, bezpečnostná situácia na Cypre sa podľa neho výrazne upokojila. Rokovania s jednou aj z druhou stranou sú však podľa neho komplikované. "Sťažuje to napríklad zo strany cyperských Turkov, že neexistuje žiadna písomná dohoda, ktorá by potvrdzovala čiaru zastavenia paľby," priblížil veliteľ. "Je to také dvojsečné, pretože tzv. Severocyperská turecká republika nie je nikým mimo Turecka uznaná a môže to byť aj taký ťah, že keď začneme rokovať o dohode, je to určitý krok k uznaniu," dodal.
Riešenie situácie rozdeleného ostrva sa podľa neho črtalo minulý rok v referendách pred májovým rozšírením Európskej únie. Cyperskí Gréci však väčšinou hlasov povedali nie zjednoteniu ostrova, kým Cyperskí Turci ho podporili. Do EÚ tak 1. mája vstúpila len medzinárodne uznávaná, ekonomicky vyspelejšia grécka časť Afroditinho ostrova.
Cyprus je rozdelený od roku 1974 na dve časti, keď turecká armáda obsadila sever ostrova po tom, čo sa cyperskí Gréci pokúsili pripojiť ostrov ku Grécku. Ankara má dodnes na Cypre vyše 30.000 vojakov.
(osobitná spravodajkyňa TASR Marta Balková) žab
