Schröder a Chirac zachraňujú ústavu

Francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký kancelár Gerhard Schröder budú dnes v Berlíne zachraňovať euroústavu. Ide o jeden z mnohých pokusov európskych lídrov nájsť pred summitom v Bruseli recept na pat, do ktorého sa únia po francúzskom nie euroústave dostala.

Schôdzka Chirac - Schröder je však trochu iná ako ostatné iniciatívy: dnes sa stretáva motor únie a zároveň politici, ktorí na veci v Bruseli strácajú vplyv. Schröder preto, že v jeseni už nebude s najväčšou pravdepodobnosťou kancelárom, a Chirac preto, že aj jeho totálny neodhad postojov Francúzov k euroústave viedol k súčasným problémom.

O to väčšie bude úsilie Chiraka a Schrödera veci riešiť. Budú zdôrazňovať, že v ratifikácii euroústavy treba pokračovať. A to aj preto, že viacerí európski štátnici už naznačili, že v tejto situácii je lepšie dať si v ratifikácii pauzu alebo ju úplne zastaviť. Očakáva sa, že v pondelok sa za takýto scenár vyslovia Briti. Potom by to išlo už rýchlo: špekulujú totiž aj Íri, Švédi, Portugalci či Dáni.

Chirac a Schröder chcú vyslať pozitívny signál. Nemecký kancelár už naznačil ústupky pri tvorbe rozpočtu únie na roky 2007 až 2013. To by mohlo úniu, ktorá si nemôže dovoliť novú krízu, znovu zjednotiť, myslí si Schröder. Pripomenul však, že kompromis očakáva aj od iných, hlavne od Britov. Schröder však ponúka niečo, s čím nová nemecká vláda nemusí súhlasiť a čo sa nakoniec nemusí podariť.

V ešte ošemetnejšej situácii je Chirac. Francúzsko stráca pozíciu kľúčového člena únie. Chirac sa však nevzdáva. Je celkom možné, že teraz v únii začne presadzovať to, prečo Francúzi v referende euroústavu zamietli - teda sociálne prvky. Už teraz sa špekuluje, že na bruselskom summite o dva týždne to niektorí lídri budú zdôrazňovať, aby upokojili svojich voličov. Otázka je, ako na to budú počúvať proreformné krajiny.

Schröder a Chirac sa budú snažiť obnovovať svoje pozície, luxemburské predsednícvo v tom istom čase bude pokračovať v krízových rokovaniach. Pred summitom sa už rodí kompromis: mal by byť v tom, že lídri by sa dohodli len na tom, na čom sú schopní sa dohodnúť a čo by nedráždilo verejnosť (inštitucionálne zmeny, minister zahraničných vecí, spoločná diplomatická služba). Medzitým by si nechali čas na rozmyslenie a oddych.